Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, ako jediná slovenská inštitúcia poskytujúca vysokoškolské vzdelanie so zameraním na agrosektor a rozvoj vidieka vrátane tvorby poľnohospodárskej krajiny, si v týchto dňoch pripomína 70. výročie existencie. Aké výzvy univerzitu čakajú a čo by jej popriali do ďalších rokov, sme sa spýtali dekanov našich šiestich fakúlt.

Sedemdesiatročnica SPU je významným míľnikom v histórii slovenského poľnohospodárskeho školstva. Čo pokladáte za najvýznamnejšiu zmenu za tých 70 rokov?

Peter Ondrišík, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov: Naša inštitúcia sa za 70 rokov dokázala vypracovať zo skromných počiatkov na modernú vysokú školu univerzitného typu a v mnohých činnostiach a ukazovateľoch patrí k najlepším univerzitám na Slovensku. V tomto roku sa v kategórii Agricultural sciences dostala prvýkrát do Šanghajského rebríčka najlepších univerzít na svete. Hovoriť o najvýznamnejšej zmene v histórii poľnohospodárskej univerzity je ťažké. Skôr si myslím, že o zmene by sme ani nemali hovoriť, ale byť pyšní na to, že pokračujeme v práci tých, ktorí v Nitre pred 70 rokmi začínali. Ak už hovoríme o nejakej zmene, tak možno k nej patrí vznik nových fakúlt, ktoré rozšírili spektrum vzdelávania na SPU.

Norbert Lukáč, Fakulta biotechnológie a potravinárstva: Z môjho hľadiska najvýznamnejšia zmena prebehla v roku 1989. V týchto historických udalostiach aj naša univerzita zohrala veľkú úlohu. Na jej pôde prebiehali diskusie, bol to začiatok procesov zmeny. V tom období sme sa aj otvorili svetu, to pre našich výskumníkov či študentov dovtedy nebolo samozrejmosťou. Ďalším významným obdobím, z môjho pohľadu, bol rok 2002, keď došlo na univerzite k vzniku Fakulty biotechnológie a potravinárstva.

Elena Horská, Fakulta ekonomiky a manažmentu: Neviem, či ide o najvýznamnejšiu zmenu, ale za významnú zmenu považujem schopnosť univerzity adaptovať sa na vonkajšie podmienky.

Oľga Roháčiková, Fakulta európskych štúdií a regionálneho rozvoja: Z pohľadu vysokého školstva, podľa mňa, najvýznamnejšie zmeny nastali v roku 1990, keď sa vysokému školstvu prinavrátili akademické práva, sloboda a autonómia. Tiež rok 2002 a schválenie zákona 131/2002 o vysokých školách a v neposlednom rade rok 2018 a schválenie zákona 269/2018 o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania. Čo sa týka poľnohospodárskeho školstva, zmeny prebiehajú neustále. Postupná adaptácia na meniacu sa funkciu poľnohospodárstva z prevažne produkčnej na ďalšie mimoprodukčné funkcie (sociálne, environmentálne, kultúrne a pod.). To má značný vplyv na zameranie a hlavne diverzitu študijných programov, ktoré pokrývajú širšie spektrum oblastí, ktoré nie sú výlučne viazané k poľnohospodárstvu. Tým aj absolventi nachádzajú uplatnenie v ďalších sektoroch a odvetviach hospodárstva.

Dušan Igaz, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva: Univerzitné školstvo je v neustálom turbulentnom procese zmien od čias môjho prvého kontaktu s našou univerzitou, čo bolo v roku 1989. A práve ten rok nám priniesol  najzásadnejšiu zmenu v histórii poľnohospodárskeho školstva, nakoľko aj vďaka študentom sme získali slobodu a demokraciu. O tieto hodnoty sa treba stále aktívne usilovať, pretože, ako to aj v súčasnosti vidíme, sloboda a demokracia nie je samozrejmosťou.

Roman Gálik, Technická fakulta: Keďže som absolventom Mechanizačnej fakulty VŠP (1991), za najvýznamnejšie považujem zmeny v rokoch 1989-1990, keď boli na vtedajšej vysokej škole obnovené akademické slobody či zavedené orgány akademickej samosprávy. To prinieslo mnoho zmien vo vysokoškolskom vzdelávaní a vedeckom bádaní. Študenti dnes majú svoje zastúpenie v akademickom senáte univerzity a jednotlivých fakúlt, kde majú možnosť prezentovať svoje názory.

 

Čo považujete za najväčšie výzvy do nasledujúcich rokov?

Peter Ondrišík, FAPZ: Najväčšou výzvou, a nielen pre SPU, bude dodržať súčasnú úroveň vzdelávania pri neustále sa znižujúcom rozpočte pre vysoké školy. Navyše v období, keď prebiehajúca zmena klímy kladie pred naše poľnohospodárstvo nové a nové problémy. Spoločnosť si musí uvedomiť, že poľnohospodárstvo je najrizikovejšie odvetvie a pokiaľ ľudia pracujúci v poľnohospodárstve nedostávajú ani morálne ocenenie, ochota v tomto odvetví pracovať sa stráca. Neustále poukazovanie na slabú úroveň slovenských vysokých škôl výrazne znižuje počet maturantov ochotných študovať na Slovensku a tým aj dostatok odborníkov pre jednotlivé odvetvia hospodárstva.

Norbert Lukáč, FBP: Presvedčiť spoločnosť, mladých ľudí, že univerzitné vzdelanie a výskum zameraný na agropotravinársky sektor a rozvoj vidieka má obrovský význam pre budúcnosť našej krajiny.

Elena Horská, FEM: Byť vedúcou vedeckovýskumnou a vzdelávacou inštitúciou pre slovenský agropotravinársky sektor a príbuzné odvetvia, kvalita a renomé.

Oľga Roháčiková, FEŠRR: Zvýšiť kvalitu vysokoškolského vzdelávania aj napriek obmedzeným možnostiam. Vytvoriť vhodné prostredie pre zdravú súťaživosť a diferencovanosť, orientovať sa na kvalitu, výkonnosť a zodpovednosť s cieľom obstáť v konkurencii domácich, európskych či svetových univerzít. Vytvorením vhodnejších podmienok zabojovať o slovenských študentov, aj o tých, ktorí uvažujú nad štúdiom v zahraničí, ako aj o zvýšiť záujem zahraničných študentov o štúdium u nás. V neposlednom rade nesmieme zabúdať na svojich zamestnancov, a to tak učiteľov, výskumníkov, ako aj všetkých ostatných zamestnancov. Veď práve kvalifikovaní zamestnanci zastávajúce rôzne pracovné pozície na univerzite sú jej dušou a vytvárajú obraz o nás. Mali by sme urobiť všetko pre ich adekvátne spoločenské i materiálne postavenie v spoločnosti.

Dušan Igaz, FZKI: Myslím, že jedna z najväčších výziev do nasledujúcich rokov bude snaha pritiahnuť mladých a šikovných vedecko-pedagogických pracovníkov do školstva, ktorí budú predstavovať fundovaný základ pre generačnú obmenu.

Roman Gálik, TF: Aby si univerzita aj v zložitých konkurenčných podmienkach dokázala obhájiť svoje postavenie a stala sa z nej stala moderná európska univerzita, ktorá dokáže prilákať domácich a zahraničných študentov na štúdium atraktívnych študijných programov s vysokým uplatnením absolventov na trhu práce. Každoročným znižovaním rozpočtu pre verejné vysoké školy sú však aj všetky strategické zámery rozvoja univerzity do nasledujúcich rokov značne ohrozené.

 

Čo treba robiť pre to, aby SPU aj ďalšie roky patrila medzi najlepšie univerzity na slovenskom trhu?

Peter Ondrišík, FAPZ: Myslím, že pokračovať v súčasnej práci. Treba podporovať ľudí, ktorí robia všetko preto, aby reprezentovali fakultu, univerzitu a dostávajú ju do svetového povedomia. Niekedy je to ťažké, pretože financií je stále menej, ale na týchto ľudí treba financie vždy nájsť. Prirovnám to k vozu, na ktorom sa vezú všetci zamestnanci univerzity, ale zapriahnutých, teda tých, čo ťahajú voz, je stále menej. Potrebujeme tých ľudí, ktorí sa vezú hore na voze, nejakým spôsobom presvedčiť, aby z neho zoskočili a začali pomáhať ho ťahať.

Norbert Lukáč, FBP: Myslím si, že aj v horizonte ďalších rokov udržiavať kontinuitu v našej činnosti a naďalej si zodpovedne plniť svoju prácu.

Elena Horská, FEM: Dôležité je zabezpečiť trvalý udržateľný rozvoj, postavený na pevných pilieroch a silnej tradícii renomovanej vedeckovýskumnej a vzdelávacej inštitúcie.

Oľga Roháčiková, FEŠRR: Naďalej pokračovať v kladení dôrazu na kvalitu vzdelávacieho procesu, výskumu a výstupov publikačnej činnosti. Tiež je dôležité kontinuálne zlepšovať služby pre študentov, aby v dobrom spomínali na svoj študentský život a svoju Alma mater.

Dušan Igaz, FZKI: Neustále napredovať v pedagogickom i vedeckom smere a snažiť sa stíhať veľmi rýchly technologický pokrok aj v odvetví poľnohospodárstva. Súčasne treba čeliť nepriaznivým dôsledkom klimatickej zmeny, ktorá veľmi negatívne ovplyvňuje, a do budúcnosti aj bude ovplyvňovať, najmä sektor poľnohospodárstva a krajinu ako takú. Zároveň kvalitne vzdelávať študentov, mladú generáciu, ktorá bude môcť využiť svoje vzdelanie, skúsenosti a robiť správne rozhodnutia za nás. Ak toto dokážeme, budeme úspešní.

Roman Gálik, TF: Pozíciu SPU aj o ďalších 70 rokov chcem vnímať skôr v európskom kontexte – aby SPU bola stabilná a medzinárodne rešpektovaná inštitúcia. Predpokladom je medzinárodne akceptovaná veda a internacionalizácia vzdelávania. Nevyhnutnou podmienkou je moderná výskumná infraštruktúra a vysoko kvalifikovaný personál. Pri pokračujúcom dlhodobom poddimenzovaní financovania vedy na Slovensku však budeme stále narážať na veľké problémy. Nevyhnutné je budovať partnerstvá so zahraničnými univerzitami a poprednými výskumnými pracoviskami, s cieľom hľadať možnosti zapojiť sa do spoločných medzinárodných výskumných projektov. Okrem vedeckovýskumnej činnosti je dôležité zintenzívniť aj spoluprácu s externým prostredím. Vzájomná spolupráca má preukázateľný vplyv na kvalitu vzdelávania, t.j. na výchove absolventov, schopných uplatniť sa takmer okamžite na trhu práce. Úlohou externého prostredia je aj podpora vzdelávania na univerzite viacerými formami.

 

Čo by ste popriali univerzite do nasledujúcich rokov jej existencie?

Peter Ondrišík, FAPZ: Stále viac študentov a financií, aby sa univerzita mohla ďalej rozvíjať a, samozrejme, veľa múdrych rozhodnutí ľudí riadiacich fakulty a univerzitu. To sa následne prejaví v rešpekte a uznanî odbornej i laickej verejnosti na Slovensku a vo svete. Nakoniec popriať všetkým zamestnancom neochabujúce odhodlanie, veľa síl a úspechov pri zveľaďovaní dobrého mena SPU.

Norbert Lukáč, FBP: V prvom rade, aby nasledovala dlhoročné hodnoty, chránila ich a mladej generácii ponúkla kvalitné vzdelanie v súlade s požiadavkami praxe. Aby sme mali nadšenie a odvahu skúmať, experimentovať a objavovať svet, rešpektovať názorové rozdiely a spájať sa v napĺňaní spoločného cieľa. Mať múdrych a kreatívnych kolegov - myslím tým aj študentov, ktorí budú tolerantní a schopní rešpektovať očakávané zmeny.

Elena Horská, FEM: Prajem našej univerzite spoločenské uznanie za aktivity a pôsobenie v slovenskom agrorezorte a na trhu vysokoškolského vzdelávania, podporené adekvátnym ohodnotením, aby bolo motiváciou a hnacou silou do ďalšieho rozvoja a úspešné pôsobenie vo svojom odbore.

Oľga Roháčiková, FEŠRR: Našej univerzite prajem, aby dokázala predvídať potrebu zmeny a včas ju uskutočniť. Lebo jedine tak môže úspešne napredovať a byť významným spolutvorcom budovania inovatívneho a udržateľného poľnohospodárstva s pozitívnym vplyvom na rozvoj regiónov a spoločnosti ako celku.

Dušan Igaz, FZKI: Univerzite by som poprial hlavne veľa šikovných študentov, oduševnených pedagógov a vedcov a vedeniu veľa správnych rozhodnutí, ktoré budú univerzitu posúvať vpred.

Roman Gálik, TF: Do nasledujúcich rokov prajem univerzite veľa špičkových pedagogických a výskumných pracovníkov, pre ktorých bude práca poslaním a aby bola spoločnosťou dostatočne ocenená, ako aj ambicióznych a vnímavých študentov.