Kynologický krúžok SPU v Nitre pripravil v rámci tohtoročných Nitrianskych univerzitných dní zaujímavú prezentáciu Ing. Martina Fika, PhD., z Katedry špeciálneho chovateľstva Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov, zameranú na výcvik psov – oznamovačov. Online prednáška s názvom Metóda označovania použitím brinxelu vo výcviku psa sa uskutočnila 4. mája. Určená bola predovšetkým majiteľom psov, ktorí pripravujú svojich štvornohých pomocníkov na lovecké skúšky, zaujala však aj ostatných záujemcov o kynológiu a poľovníctvo.

Čo je oznamovač?

„Ide o  psa, ktorého v poľovníctve využívame na dohľadávanie raticovej zveri. V záchranárskej, policajnej a armádnej kynológii sa zasa využíva na vyhľadávanie ľudí alebo predmetov,“  vysvetlil v úvode svojej prednášky Ing. Martin Fik. V poľovníckej praxi  to funguje tak,  že po nájdení  raticovej zveri sa pes vráti k psovodovi a konkrétnym spôsobom mu oznámi, že našiel zver. Následne psovoda privedie na voľno (bez vôdzky) ku zveri. Ak sa používa výcvik s použitím brinxelu - pomôcky na aportovanie, pes po nájdení zveri zoberie pomôcku zavesenú na obojku do papule, vráti sa k psovodovi  a privedie ho k zveri.

Prečo cvičiť oznamovača?

„Pes oznamovač nám značne uľahčuje prácu. Ak ste niekedy dohľadávali zver, či už bola postrelená, poranená po súboji alebo po autonehode, určite mi dáte za pravdu, že chodiť zohnutý alebo štvornožky po húštinách, nie je veľmi príjemné. Treba spomenúť aj to, že niektoré druhy zveri, ak sú poranené, môžu byť agresívne voči človeku. Jednoduchšie je vypustiť psa pred húštinou a čakať na jeho návrat,“ skonštatoval prednášajúci.  „Ak sledujeme napríklad poranenú zver na dlhom farbiarskom remeni so psom, máme malú šancu, že ju dokážeme dohnať, aj napriek jej zraneniu. Vycvičený pes oznamovač vypustený na voľno to však zvládne výborne,“ dodal.

Výcvik v dvoch základných krokoch

Psíka  treba sledovaniu stopy naučiť. Poľovné plemená majú tieto vlastnosti vrodené, ale potrebujeme ich v tejto práci utvrdiť, hovoríme, že  „vyvodiť“. Naučiť ich, aby stopu spoľahlivo držali,  neprebiehali na iné stopy, dokázali sa sústrediť a s vášňou sledovali stopu. Veľký dôraz treba klásť na učenie, nedovoliť psovi, aby zbiehal zo stopy. „Hlavnými požiadavkami na výcvik dobrého psa oznamovača je prirodzená chuť pracovať, dobrá orientácia v teréne, zvládnutý spoľahlivý aport a spoľahlivé privolanie,“ zdôraznil Ing. Martin Fik.

Aké pomôcky potrebujeme na výcvik?  Predovšetkým predmet, ktorý chceme dohľadávať, môže to byť napríklad ruksak, koberček alebo atrapa zveri (sušená a v neskoršom štádiu výcviku aj čerstvá koža zo zveri), ďalej stopársku vôdzku dlhú päť až desať metrov, dlhú šnúru alebo flexi vôdzku, hrubý stopársky obojok a brinxel v reflexnej farbe. Spočiatku používame brinxle väčšie, ktoré sa budú psíkovi ľahšie brať do papule.

Výcvik prebieha v dvoch základných krokoch. „V prvom naučíme psíka zobrať brinxel z atrapy.  Spočiatku využívame cvik aportu, dávame mu brinxel pred papuľu a vyžadujeme, aby si ho na povel zobral. Neskôr začneme brinxel ukladať na atrapu vzdialenú dva-tri  metre. Psík ide k atrape, zoberie brinxel, vráti sa k nám, sadne, odovzdá,“ vysvetlil prednášajúci.

V druhej časti výcviku sa využíva viac brinxelov, ktoré nedávame na atrapu, ale za ňu a neskôr ich dokonca skryjeme tak, aby bolo vidno iba kúsok.  Pes príde k atrape, zoberie prvý brinxel, ktorý nájde, vráti sa k nám a odovzdá ho. „V tomto štádiu je dôležité presvedčiť psíka, že brinxle tam sú, aj keď ich nevidí,“ konštatoval Ing. Martin Fik. Pes sa ich musí naučiť hľadať, popozerať atrapu z oboch strán. Pri tomto výcviku môžeme využívať šnúru na korekciu činnosti psa. Vzdialenosť od atrapy volíme najskôr päť až desať metrov, postupne ju predlžujeme až na 50 metrov. Veľkou výhodou je, ak cvičíme stále na tých istých miestach.  

„Treba si tiež uvedomiť, že cvičíme osobitne prácu na stope a osobitne prácu oznamovača. Tieto dve práce spojíme až vtedy, keď ich jedinec dobre ovláda. A aj potom je dobré nechať psíka trošku prepnúť a medzi týmito prácami mu dať 30 – 60 sekúnd na upokojenie,“ pripomenul prednášajúci.

Maškrty motivujú

Počas výcviku so psíkom komunikujeme, chválime ho a podobne. Ku každému brinxelu pridávame jednu maškrtu, čím eliminujeme nezáujem psa a motivujeme ho, aby chcel ísť k atrape.  „Ideálne je, ak večer psíkovi nedáme žrať a ráno s ním cvičíme. Vtedy maškrtu oveľa radšej prijme,“ prezradil Ing. Fik.

Keď pes spoľahlivo nachádza schované brinxle, postupne znižujeme ich počet, až zostane iba jeden. Ten zavesíme psovi na obojok . Môžeme ho používať aj pri prechádzkach, pričom cieľom je naučiť psa, že do papule ho môže brať len vtedy, ak nájde zver – atrapu.

Brinxel ukladáme na atrapu pomerne dlho, cvičitelia oznamovača poľovných plemien hovoria približne o piatich až šiestich mesiacoch výcviku. „Nesmieme však psíka príliš častým výcvikom unaviť, musíme využívať jeho prirodzenú chuť,“ zdôraznil  v závere vystúpenia  záver Ing. Martin Fik.

Súčasťou zaujímavej online prednášky boli  videoukážky zamerané na komunikáciu a výcvik psov. Ak vás táto téma zaujíma a nestihli ste sa pripojiť počas Nitrianskych univerzitných dní, prednášku nájdete na   https://uniag1-my.sharepoint.com/:v:/g/personal/hulan_uniag_sk/Ed_ReWKwmN9HtK4kp-KiT9wBeLwMXVwF9bmhax8wJKa_4g?e=0Wsck2