Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre a Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave organizovali 27. – 28. mája školenie zamerané na rozpoznávanie cikády viničovej (Scapoideus titanus) a jej vývojových štádií pri monitorovaní priamo v teréne. Určené bolo pre dobrovoľníkov z vinohradníckej praxe – vinohradníkov, agronómov, poradcov a inšpektorov ÚKSÚP, ktorí budú zbierať údaje o výskyte cikády pre potreby signalizácie priamo z terénu.

V rámci teoretickej časti školenia, organizovanej v spolupráci s odborníkmi Ústavu záhradníctva Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU, doktorka Monika Tóthová z Ústavu agrochémie a pôdoznalectva Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU informovala o cikáde viničovej a jej monitoringu. V následnej praktickej časti školenia, ktorá prebiehala v Demonštračnej záhrade SPU, sa spolu s gestorom záhrady doktorom Jakubom Mankoveckým zamerali na určovanie vývojového štádia vektora v teréne.

Prečo je cikáda nebezpečná? Cikáda viničová je hlavný prenášač (takzvaný vektor) fytoplazmy spôsobujúcej zlaté žltnutie viniča (Grapevine flavescence dorée). Ide o závažné ochorenie, ktoré sa prejavuje žltnutím alebo červenaním listov, zasychaním strapcov, slabým dozrievaním letorastov a výrazným poklesom úrody. V najhoršom prípade môže viesť až k úplnému odumretiu rastliny.

Tento škodca má jednu generáciu ročne. Prezimuje vo forme vajíčok, ktoré kladie do kôry dvojročného dreva viniča. Na jar sa z nich liahnu larvy, dospelé sa objavujú koncom júna a zostávajú aktívne až do polovice októbra. Najväčšia populácia sa vyskytuje počas letných mesiacov, najmä v júli a auguste. Cikáda nie je výborný letec, šíri sa najmä na kratšie vzdialenosti, ale môže byť prenesená aj vetrom či infikovaným rastlinným materiálom. Preto je dôležité jej výskyt neustále sledovať.

Na našom území bola prítomnosť tejto cikády prvýkrát potvrdená v roku 2015. Rýchlo sa rozšírila z južných vinohradníckych oblastí a dnes je už prakticky všade, kde sa u nás pestuje vinič.