Miroslav Čibik z Ústavu krajinnej architektúry Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre získal ocenenie Mladý vedec.

Inovatívnych nápadov na skvalitňovanie života na Slovensku nikdy nie je dosť. Treba však mať aj odvahu ich presadzovať. Potvrdzujú to príbehy mladých vedcov, ktorí si koncom októbra na výročnej konferencii neziskovej organizácie Junior Chamber International (JCI) Slovakia prevzali ocenenie za dlhodobý prínos k rozvoju mladej vedy na Slovensku. Jedným z ocenených bol aj krajinný architekt Miroslav Čibik.

Biele miesta – bariéra k civilizovanému svetu

Vo svojom výskume v oblasti krajinnej architektúry sa zameriava na biele miesta – lokálne výpadky mestskej matérie. „Zabudnuté alebo stratené miesta mesta sú bariérou k civilizovanému svetu. V štruktúre mesta zastávajú funkciu verejných priestorov bez prítomnosti verejnosti. Sú to marginalizované prázdne schránky bez starostlivosti, ponechané napospas svojmu osudu,“ vysvetľuje architekt. Dodáva, že pre zabezpečenie zvýšenej pozornosti o takéto miesta a predchádzaniu ignorovania ich aktuálneho stavu je nutné rozmýšľať nad alternatívnymi funkciami. To znamená, pozitívne rozoznávať potenciál a dbať na konštruktívny prístup pri hľadaní ich nového dočasného využitia.

Stratené miesta aj v centre Nitry

Aktuálne sa mladý architekt zameriava na výskum bielych miest v prostredí mesta Nitry. Stratené miesta nevznikali a nevznikajú len v procese rozvoja miest, politických či ekonomických pádov, ale aj v dôsledku prírodných katastrof. „Na Slovensku sa výrazným podielom na vzniku prieluk, dier, medzier a narušenia mestskej štruktúry podpísala 2. svetová vojna, a to najmä bombardovanie oslobodzujúcou červenou armádou na jej konci, ktoré zasiahlo aj mesto Nitra,“ hovorí Čibik. Okrem toho mesto prešlo v 20. storočí zásadnou modifikáciou, ktorá bola ovplyvnená dvoma svetovými vojnami, reguláciou rieky a povojnovým obdobím, keď Nitra zaznamenala búrlivý stavebný rozvoj. Ten spočíval najmä v búraní starých meštianskych domov, prípadne celých urbanistických štruktúr a výstavbe modernej architektúry bez premyslených urbanistických koncepcií, priblížil architekt. Do dneška je najmä v centre Nitry lokalizovaných niekoľko výpadkov mestskej hmoty, na ktoré M. Čibik upozorňuje. Spolu so svojím tímom hľadá možnosti ich čiastočnej či úplnej reintegrácie do štruktúr verejného priestoru mesta.

Interdisciplinárna spolupráca, výstava i prednáška

Na túto aktivitu je naviazaný projekt pod vedením M. Čibika - Biele miesta a efemérne mestské intervencie. Zapojený je do neho aj Ústav literárnej a umeleckej komunikácie pri Katedre etiky a estetiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Ide o unikátnu interdisciplinárnu spoluprácu. „Invázne efemérne intervencie do mestského priestoru môžu mať rozličný charakter a zákonite u nich nastáva určité interdisciplinárne prepojenie. Jedno dielo môže byť veľmi technické, fyzické, hmatateľné, reálne a druhé, naopak, veľmi umelecké, pominuteľné, dejové, performatívne. Aj napriek rozličnému charakteru môžu mať zásahy výrazný vplyv na konkrétne biele miesto. Preto je nutné zastrešiť viacero odborov a názorov na to, akú podobu by tieto intervencie mali mať,“ poukazuje odborník na význam medziodborového charakteru projektu.

Za prvý rok riešenia projektu stihol realizačný tím priniesť zaujímavé výsledky. Patrí k nim realizácia výstavy s názvom „Veci (ne)miestne” v kultúrnom priestore BOD.K7 v galérii Za sklom. V súčasnosti sú diela osadené vo foyeri Ústavu krajinnej architektúry FZKI a prístupné študentom a návštevníkom fakulty. Na vystavené diela nadväzovala prednáška s názvom „Biele miesta na mentálnej mape mesta Nitry: Čo sme si zbúrali?” Významným úspechom je aj ocenenie študentky inžinierky Klaudie Hamackovej, ktorá pod vedením M. Čibika získala cenu PRO CIVITATE v súťaži profesora Jozefa Lacka 2024 o najlepšiu diplomovú prácu s architektonickým zameraním na Slovensku. Diplomová práca s názvom „Biele miesta na mentálnej mape mesta Žilina“ bola odmenená za prínosné architektonické dotvorenie existujúcej urbánnej štruktúry a skvalitnenie mestského prostredia.

Realizácia v praxi – Drevený objekt AMFI

Okrem projekčnej činnosti sa architekt zaoberá aj navrhovaním a realizáciou takzvanej small-scale architektúry, teda inštaláciami a stavbami malej mierky. Medzi jeho najvýznamnejšie počiny patrí objektová inštalácia s názvom AMFI.

„AMFI (okolo) je samostatne stojaci efemérny priestorotvorný drevený objekt, ktorý sa otvára rôznym interpretáciám. Jeho primárna funkcia nie je, ako sa na prvý pohľad javí, pobytová. Funguje ako detail v krajine a tiež ako výstavný objekt, ktorý umožňuje realizáciu rôznych intermediálnych diel a performatívnych aktov v exteriéri,“ vysvetľuje M. Čibik. Je to (anti)amfiteáter, alebo dom, do ktorého sa nedá vstúpiť, objekt, ktorý sa nedá obývať.

AMFI je lokalizovaný na hranici intravilánu a extravilánu medzi krajským mestom Nitra a mestskou časťou so silným rurálnym charakterom - Dražovce. Toto územie je v posledných rokoch masívne nahrádzané objektmi priemyselnej výroby, ktorá pomaly zaberá aj posledné zvyšky otvorených voľných poľnohospodárskych plôch. Zámerom prezentovanej krátkodobej inštalácie je invázne obsadiť priestor stratenej pôdy a ponúknuť alternatívne riešenie pre jej budúce využitie.

Ing. Miroslav Čibik, PhD., v súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Ústave krajinnej architektúry FZKI SPU v Nitre. Vyštudoval na SPU v Nitre, dva semestre strávil na Varšavskej univerzite prírodných vied a ako doktorand pôsobil na Technickej univerzite vo Viedni. Počas svojho štúdia a praxe získal viacero vyznamenaní a ocenení. V roku 2021 sa stal študentskou osobnosťou Slovenska. Je držiteľom certifikátu mestských ekosystémových služieb a odborne spôsobilou osobou pre vyhotovenie dokumentácie ochrany prírody a krajiny.