Mlieko a syry patria medzi dôležitý zdroj zdravej výživy. Ich nutričné a zdravotné benefity pre zdravie ľudí a vývoj spotreby priblížil odborný seminár Mlieko a syry – vývoj, spotreba, benefity. Konal sa 28. apríla vo Výskumnom centre AgroBioTech SPU v Nitre a zorganizovala ho Slovenská akadémia pôdohospodárskych vied.

Celková spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku bola v roku 2025 nižšia ako odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie - 220 kg, pričom sa dlhodobo držíme pod hranicou 200 kg na osobu a rok. Ročne priemerný Slovák skonzumuje asi 190 kilogramov mlieka a mliečnych výrobkov, priemerná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov v Európe je vyše 280 kg na osobu a rok. Susedným Čechom mlieko a mliečne výrobky chutia viac ako Slovákom. Dôkazom toho je neustále rastúca spotreba, ktorá v Česku v roku 2024 dosiahla hodnotu 260,9 kg na osobu a naďalej rastie. „Hoci sme na tom  oveľa lepšie ako Slovensko, na priemer EÚ nám chýba ešte asi 10 kilogramov, čo je dané významne vyššou spotrebou syrov v západoeurópskych krajinách. A ako je známe, výroba každého jedného kilogramu syra znamená spotrebu ďalších 10 litrov mlieka,“ uviedol predseda Českomoravského mliekarenského zväzu Jiří Kopáček.

Podľa slov odborníka sa spotreba syrov na Slovensku (vrátane tvarohov a tavených syrov) v minulom roku pohybovala na úrovni približne 15,6 kg na osobu a rok, v EÚ je spotreba syrov bez tvarohov a tavených syrov vyše 27 kg na osobu za rok. Podobne je to aj so spotrebou kyslomliečnych výrobkov. V svetovej spotrebe syrov je na prvom mieste Francúzsko - 27,8 kg, nasleduje Dánsko a Fínsko so spotrebou 26,6 kg, Česko je na 17. mieste so spotrebou 19,1 kg, v minulom roku už dosiahla spotreba 21 kg. „Treba zvýšiť na Slovensku spotrebu mliečnych výrobkov aspoň na 260 kilogramov na osobu a rok, u syrov na 18 kilogramov a viac využívať najmä vyzreté staršie syry,“ podotkol J. Kopáček.

Argumentov v prospech mlieka a syrov a ich významu v ľudskej výžive je mnoho. „Mlieko je najmä zdrojom cenných bielkovín, tukov, minerálnych a esenciálnych látok, vitamínov a iných dôležitých látok, ktoré majú vysokú nutričnú hodnotu. Je najhodnotnejším zdrojom vápnika, a ten má pre organizmus zásadný význam. Je kľúčovým prvkom pre stavbu chrbtice a pre udržanie dobrého stavu kostí, po celý život ovplyvňuje a podporuje mnohé životné funkcie organizmu ako zrážanlivosť krvi, srdcovú a svalovú činnosť, krvný tlak, fungovanie mnohých enzýmov a podobne,“ uviedol profesor Jozef Golian z Ústavu potravinárstva Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre, predseda Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied. Syry, ako koncentrát  mlieka, predstavujú  z hľadiska výživy a biologickej hodnoty najcennejšiu potravinovú komoditu pre všetkých ľudí. Syry obsahujú aj vitamíny A, B2, niacín, B12 a D, aj minerálne látky ako zinok a fosfor. Už samotná výroba mlieka predstavuje hlavný ekonomický prínos v poľnohospodárskej prvovýrobe a v životnom prostredí a znamená tiež riešenie sociálneho a ekologického programu na vidieku. Výroba syrov prispieva aj k udržaniu našich národných tradícií a k rozvoju agroturistiky, zdôraznil profesor Golian.

Na trhu máme v súčasnosti už bohatý sortiment mliečnych výrobkov priemyselne i farmársky vyrobených. Moderné trendy v mliekarenskej gastronómii priblížil vývojový manažér spoločnosti Savencia Vladimír Čejna. Ako podčiarkol, potrebné je vybrať si pre každú vekovú i zdravotnú skupinu ľudí to, čo je najlepšie pre ich zdravie. Mali by sme viac konzumovať fermentované mliečne výrobky, ako sú kyslomliečne nápoje a aj syry, hlavne dobre vykysnuté a vyzreté. Zvlášť aktuálne je zvýšiť spotrebu vynikajúcich mliečnych výrobkov z ovčieho a kozieho mlieka, lebo tieto výrobky majú vďaka ich zloženiu vynikajúci zdravotný prínos.