Ako sa cez Veľkú noc dobre stravovať, nepribrať alebo skôr nedostať žlčníkový či dnavý záchvat, prípadne bolesť žalúdka, a to nielen od prejedania sa, ale paradoxne od hladu? „Skôr, ako odpoviem na túto otázku, zamyslime sa, koľko percent slovenskej populácie, najmä tej mladej, vníma veľkonočné sviatky tradičným spôsobom. Od toho totiž závisí naša strava počas blížiacich sa sviatkov. Žiadnemu z nás, kto prežíva veľkonočné sviatky v pravom slova zmysle, dlhodobé a enormné prejedanie počas nich určite nehrozí,“ hovorí odborníčka na výživu docentka Martina Gažarová z Ústavu výživy a genomiky Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre.

Ako máme tomu rozumieť? Nevymyká sa to realite?

Veľkonočné sviatky by sme mali vnímať ako vyvrcholenie predchádzajúceho štyridsaťdňového pôstu. Pôstu, ktorý nasledoval po období zábav, hostín a hojnosti. Naši predkovia boli v tomto veľmi uvedomelí. Ich strava bola počas pôstu striedma, čo malo pre organizmus racionálny a očistný (detoxikačný) význam. V tomto období sa do sýta jedlo iba večer, avšak základom večere bol zväčša iba chlieb, ovocie, zelenina a obilninové či strukovinové polievky, kaše alebo prívarky.

Aké pokrmy boli počas pôstu zakázané a naopak, aké boli povolené?

Počas celého pôstu bola zakázaná konzumácia mäsa a potravín, ktoré pochádzajú od teplokrvných zvierat, čiže aj mlieko, syr a vajcia. Pokrmy sa pripravovali alebo dochucovali pomocou rastlinných olejov, prípadne topeným maslom. Za pôstne sa považovali múčne, ovocné či zeleninové a strukovinové pokrmy, jediné „mäso“, ktoré bolo povolené, pochádzalo z chladnokrvných zvierat - ryby, žaby a raky. Typickým pôstnym jedlom vraj boli varené žabie stehienka v kapustnici. Nepripomína vám tento spôsob stravovania aj niečo zo súčasnosti? Mne áno. Napríklad detox a rôzne alternatívne spôsoby stravovania v súčasnosti, ako je intermittent fasting. Telo bolo treba očistiť nielen po duchovnej, ale aj po telesnej stránke. Kedysi sa ľudia postili viac ako polovicu dní v roku - stredy, piatky, soboty, sviatky evanjelistov, mariánske sviatky a iné. Dnes sa postíme alebo lačníme bez duchovného základu, ale podstata je tá istá. Obmedzujeme alebo vylučujeme určité potraviny a nápoje, prípadne meníme denný režim stravovania, dokonca pripúšťame hladovanie. Presne toto robili aj naši predkovia. A preto každý, kto tradičným spôsobom dodržal štyridsaťdňový pôst, ide do veľkonočného trojdnia „očistený“ so zaručeným úbytkom telesnej hmotnosti (alebo minimálne so zredukovanými tukovými zásobami) a môže si počas sviatkov dopriať dobroty, ktoré si posledné dni odopieral.

Aké tradičné veľkonočné jedlá si teda možno dopriať?

Na Zelený štvrtok sa zvyknú variť polievky a prívarky zo ,,zeleného“, teda špenátu, brokolice, žihľavy, šalátu či štiavu. Celkom zdravé, že? Symbolizuje to prebúdzanie prírody. Na Veľký piatok sa väčšinou nevarí, ide totiž o deň prísneho pôstu, keď sa bezmäsité jedlo, zväčša studená alebo suchá strava, prijíma len raz denne, ak vôbec. Biela sobota je vyvrcholením príprav, opäť ide skôr o pôstny a striedmy deň, stále bezmäsitý. V niektorých lokalitách sa jedia pirohy naplnené napr. špenátom alebo tvarohom, inde zasa bezmäsité prívarky. Nuž a nedeľa je v znamení hojnosti. K tradičným veľkonočným jedlám patria vajíčka, kedysi tabuizované. Na východnom Slovensku je dodnes rozšírené tradičné veľkonočné jedlo nazývané žolta hrudka alebo sirek, ktoré sa robí zvarením vajec a mlieka. Dnešné gazdinky vedia túto zmes veľmi chutne doplniť rôznymi zelenými vňaťami, bylinkami či jedlými kvetmi. Verte mi, chutí to úžasne. Neodmysliteľnou súčasťou veľkonočných jedál je koláč, v mnohých krajoch ho poznáme pod menom paska. Nejde o žiaden zákusok, ale o jemný biely koláč ako pečivo. V skladbe veľkonočných jedál nechýbajú ani mäsité pokrmy. Je to pochopiteľné, pretože po dlhotrvajúcom pôste boli žiadanou zmenou v jedálničku a prispievali k slávnostnému charakteru veľkonočného jedla. My ich poznáme ako šunku – šoudru a klobásy. Všetky zmienené jedlá boli doplnené cviklou a chrenom, zelenými vňaťami, zeleným šalátom a bylinkami. Po pôstnom období určite príde vhod zamaškrtiť si opäť na týchto dobrotách. Avšak, samozrejme, s mierou. Pozor by si mali dať najmä tí, ktorí už majú nejaké zdravotné problémy. Týka sa to hlavne ľudí so srdcovo-cievnymi chorobami, vysokým krvným tlakom, vysokým cholesterolom, ale aj ľudí s „citlivým žlčníkom“ či pečeňovými alebo žalúdočnými chorobami. Predsa len, mnohé veľkonočné dobroty obsahujú určitú dávku živočíšnych tukov a soli.

Niektoré gazdinky aj na Veľkú noc rady vypekajú niečo sladké. Čo by ste im poradili?

Počas Veľkej noci nie sú dominantou zákusky a koláče, ale typické veľkonočné jedlo. Oblievači tak majú možnosť okúsiť odlišné receptúry gazdiniek. Určite sa však nevyhneme aj nejakej sladkej dobrote, ale aj piecť sa dá zdravo. Obyčajná štrúdľa s makom, hrozienkami, višňami či jablkami, dokáže nielen pohladiť zmysly, ale aj zdravotne prospieť, minimálne nášmu tráviacemu traktu.

Čo by ste odporučili všetkým, ktorým záleží na svojom zdraví? Ako by mali stráviť veľkonočné sviatky bez výčitiek svedomia?

Každému určite odporúčam „vypnúť“. A to najmä psychicky. Či už prežívame veľkonočné sviatky duchovne alebo nie, je to čas, keď by sme mali spomaliť a venovať sa rodine, spoločným chvíľam, sebe samému. Našťastie, tieto sviatky sú jarné, čo umocňuje vyššie spomenuté. Doprajme si trocha relaxu, pokojných chvíľ niekde v prírode, zašportujme si, využime prvé slnečné lúče a nadopujme sa slnečným vitamínom, ktorý, mimochodom, pôsobí antidepresívne. Aj keď nedodržiavame tradičné zvyky a nekonzumujeme typické veľkonočné pokrmy, skúsme jesť všímavo a uvedomelo. Dnes už každý z nás presne vie, čo jesť a čo nie, čo je zdravé a čo nie. Je len na nás, či chceme, aby sa zdravá a vyvážená strava stala našou príjemnou a dobrovoľnou prirodzenosťou. Všímajme si, čo jeme, koľko jeme, kedy jeme, kde nakupujeme a ako varíme.

Dodržiavate nejaké zvyky počas veľkonočných sviatkov?

Veľkonočné sviatky trávime s rodinou, zvyky a tradície dodržiavame dodnes. Som za to nesmierne vďačná, lebo takto udržiavame tradície stále nažive.

Ako bude vyzerať vaše veľkonočné menu na tanieri?

Pôstne. Na tanieri bude tradičné veľkonočné menu. Vždy sa najviac teším na strúhanú cviklu s chrenom. Chren prečisťuje dýchaciu sústavu a cvikla doplní antioxidačne a antiskleroticky pôsobiace antokyány, kyselinu listovú, betaín, draslík, vitamín C a pod. Osobne si myslím, že vo veľkonočnom menu vieme nájsť veľa pozitívneho. Stačí ho len vhodne nakombinovať a vytvoriť z neho zdravý tanier.