Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre (SPU) zorganizovala 19. apríla vo Výskumnom centre AgroBioTech workshop na tému „Riadenie vodných zdrojov odolné voči klimatickej zmene pre poľnohospodárstvo, občanov a ekosystémy“.

Cieľom bolo poskytnúť platformu na prediskutovanie rôznych názorov, ktoré by mohli byť východiskom pre návrhy na zmenu politík v tejto oblasti. Do diskusie sa zapojili rôzne záujmové skupiny od poľnohospodárov cez zástupcov akademickej sféry, ochranárov až po ministerstvo pôdohospodárstva a štátny podnik Hydromeliorácie.

Podľa organizátora podujatia profesora Jána Pokrivčáka ide o veľmi vážnu tému, keďže aj v súvislosti s klimatickou zmenou máme veľké problémy s vodou, eróziou pôdy, retenciou vody v krajine, degradáciou ekosystémov a podobne. „Veľkou výzvou je obnova hydromelioračnej a zavlažovacej infraštruktúry. Tieto politiky nemôže riešiť len jedna inštitúcia, ale ide o moderný prístup v EÚ, takzvaný WEFE Nexus, keď všetci zainteresovaní stakeholderi z oblasti vody, ekosystémov, potravín a energie spoločne riešia a navrhujú politiky, regulácie a investovanie do infraštruktúry a služieb,“ podčiarkol.

Rektorka SPU Klaudia Halászová zdôraznila vedeckovýskumný potenciál SPU pri riešení tejto problematiky. „Vodné zdroje sú dôležité nielen pre poľnohospodárov, ale aj pre obyvateľstvo, výrobu energií, zachovanie a zveľaďovanie ekosystémov. Téma vody sa prelína cez všetky študijné odbory, ktoré naša univerzita zabezpečuje. Našou snahou je spolu so všetkými zainteresovanými subjektmi nájsť riešenia pre udržateľné hospodárenie s vodou,” uviedla.

Podľa predsedu Zemiakarského a zeleninárskeho zväzu Jozefa Šumichrasta by cieľom štátu malo byť zabezpečenie potravinovej bezpečnosti, zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskych podnikov, najmä v odvetví špeciálnej rastlinnej výroby. „Tento cieľ by sa mal napĺňať zvyšovaním potrebného objemu a kvality domácej produkcie – ovocia, zeleniny, zemiakov a ostatných špeciálnych plodín, a to aj s využívaním závlah. Niektoré komodity špeciálnej rastlinnej výroby majú výborný exportný potenciál, ktorý by sme mali využiť bez toho, aby bola ohrozená slovenská potravinová bezpečnosť, resp. sebestačnosť,“ povedal. Aktuálne dnes využívame len 55-tisíc hektárov, t.j. 15 percent z celkovej existujúcej výmery závlah.

Na potrebu udržateľnej koncepcie závlah poukázal aj predseda Ovocinárskej únie SR Marián Varga. Zdôraznil, že až dve tretiny ovocia na Slovensko dovážame a nevyužívame potenciál, ktorý máme. „Celková slovenská produkcia ovocia sa ročne pohybuje na úrovni okolo 40-tisíc ton. Ak by sme ovocné sady zavlažovali, mohli by sme zvýšiť úrodu na 70-tisíc ton,“ uviedol Varga. Ovocinári chcú využívať aj podzemnú vodu, ktorá však slúži ako zdroj pitnej vody. „Podzemnú vodu chceme využívať len vtedy, keď bude namontovaný maximálne úsporný systém a to sú kvapkové závlahy. Ročne by išlo asi o 2 milióny kubíkov vody. Pre pitné účely by sme mali zvážiť vybudovať nový komplexný systém,“ povedal M. Varga.

Odborník na vodné hospodárstvo krajiny profesor Ľuboš Jurík z SPU upozornil, že trend využívať na závlahy podzemné vody nebude reálny, keďže hladiny podzemných vôd klesajú. „Na Slovensku máme 200 malých vodných nádrží pre závlahy, ktoré sa na tento účel takmer nevyužívajú. Zo štyroch veľkých nádrží pre závlahy sú využívané závlahy na Sĺňave a Hornej Kráľovej,“ poukázal profesor Jurík. Najdôležitejším vodným zdrojom pre poľnohospodárstvo bez závlah nám zostáva zadržaná voda v pôde. Tento vodný zdroj ohrozuje erózia a strata pôdy, zdôraznil.

Zadržiavaniu vody v krajine by mali pomôcť aj pozemkové úpravy. Podľa slov odborníčky na optimalizáciu procesu pozemkových úprav profesorky Zlatice Muchovej z SPU však na Slovensku „necítime tlak na pozemkové úpravy“. Vlastníctvo pôdy je veľmi rozdrobené. „Máme až 100 miliónov vlastníckych vzťahov, priemerný počet vlastníkov je 12. Na jedného vlastníka pripadá 23 priemerných parciel,“ poukázala Z. Muchová.

Diskutujúci sa dotkli veľkého množstva problémov v legislatíve a v politikách. Najpálčivejšou otázkou v diskusii bolo, ako zladiť rôzne záujmy vo vzťahu k riadeniu vody a ako nastaviť reálny a realizovateľný model hydromeliorácií, ktorý by riešil závlahy a zadržiavanie vody v krajine. Zo stretnutia jednoznačne vyplynulo, že poľnohospodári potrebujú nastavenie fungovania štátneho podniku Hydromeliorácií, tak, aby boli pre poľnohospodárov prínosom, investovať do súkromného sektora, čo sa aj deje. Podľa poľnohospodárov využívanie závlah funguje v súčasnosti len tam, kde majú čerpacie stanice v prenájme. Treťou formou je riadenie a investovanie do vodných zdrojov cez verejno-súkromné partnerstvo. Nositeľom by mohli byť vodné družstvá. „Potrebné je ustáliť právny stav a nastaviť pravidlá tak, aby užívatelia závlah nadobudli právnu istotu k existujúcej infraštruktúre závlah, ktorá ich už nebude viac odrádzať od dlhodobého investičného prístupu k obnove existujúcich zariadení a následne k budovaniu nových hydromelioračných zariadení,“ podčiarkol Jozef Šumichrast.