Obezita je nazývaná epidémiou 21. storočia. Je závažným metabolickým ochorením, pre ktoré typické zvýšené ukladanie telesného tuku v rôznych častiach tela. Docentka Martina Gažarová z Ústavu výživy a genomiky Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre v rozhovore vysvetľuje, aké sú riziká obezity a jej prevencia.

Na Slovensku trpí obezitou asi 600-tisíc ľudí, pričom počas pandémie tento počet vzrástol. Ako zistíme, či máme obezitu?

V prvom rade by si ľudia mali uvedomiť, že ide o chorobu, ktorá výrazne zhoršuje kvalitu života a skracuje jeho dĺžku. Podľa kritérií Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je obezita 1. stupňa definovaná indexom telesnej hmotnosti (BMI) od hodnoty 30. Životu nebezpečná (morbídna) obezita je od hodnoty BMI nad 40 a viac. Sprievodným ukazovateľom abdominálnej (brušnej) obezity je aj obvod pása. Za rizikový je považovaný obvod pása vyšší ako 102 centimetrov u mužov a 88 centimetrov u žien.

Aké faktory stoja v pozadí obezity?

Príčiny obezity môžu byť rôzne. Najčastejšie je dôsledkom dlhodobého vyššieho energetického príjmu kalórií, nedostatku pohybu, čiže zníženého energetického výdaja, psychických vplyvov, ale aj genetickej predispozície.

Mnohí ľudia sa vyhovárajú práve na to, že za ich obezitu môžu gény. Aká je pravda?

Áno, je pravdou, že mnohí z nás majú vrodenú predispozíciu pre obezitu, napríklad v podobe génov úspornosti a väčšej pravdepodobnosti pre ukladanie zásob v tele. Takéto gény majú v súčasnej obezogénnej dobe obrovskú silu, ale trvalo udržateľným zdravým spôsobom života – racionálnym stravovaním a aktívnym pohybom – sa k obezite vôbec nemusíme prepracovať.

 

„Matematická rovnica nepustí. Medzi príjmom a výdajom energie musí nastať na konci dňa rovnováha."

 

Existuje ideálny spôsob, ako schudnúť?

Pri chudnutí by mohlo stačiť „len“ znížiť energetický príjem (bez zmeny pohybu), alebo „len“ zvýšiť výdaj energie prostredníctvom pohybu (bez zmeny v stravovaní). Avšak žiaden z týchto spôsobov nie je ideálnym. Prečo? Ak znížime svoj energetický príjem, častokrát radikálne, pôjde to na úkor kvality. S kvantitou, čiže množstvom skonzumovaného jedla, znížime aj príjem esenciálnych a nevyhnutných zložiek v podobe vitamínov, minerálnych látok či iných bioaktívnych prvkov (za predpokladu, že naša strava bola aspoň ako tak racionálna). Ak naopak radikálne zvýšime pohybovú aktivitu, ale naša strava bude aj naďalej nevhodná, kondičku síce posilníme, ale telo neprestaneme zaplavovať nadmernými a nepotrebnými komponentmi.

Čo teda možno robiť?

Najlepšie je skombinovať oboje, zmeniť stravovacie zvyklosti v prospech racionálnosti a udržateľnosti a prepojiť ich s pravidelným a hlavne prínosným a zdraviu prospešným pohybom. Netreba však očakávať, že zvrátenie stavu k lepšiemu nastane po mesiaci či dvoch (záleží od prípadu). Pre zbavenie sa jedného kilogramu tuku potrebujeme spáliť prinajmenšom 28-tisíc až 30-tisíc kilojoulov energie. Takže, ak by sme chceli napríklad v priebehu desiatich dní zhodiť kilo tuku len reštrikciou v strave, museli by sme v priebehu týchto dní znížiť svoj kalorický príjem každý deň o 2800 - 3000 kJ.

 

„Niekedy však nestačí iba ubrať na kvantite jedla, treba dbať aj na jeho kvalitu v kombinácii so zvýšením energetického výdaja."

 

Aké rady odporúčate pri stravovaní, ktoré by mal dodržiavať každý z nás?

Bázu potravinovej pyramídy tvorí zelenina a ovocie. Odporúčam vyhnúť sa spracovaným potravinám a hlavne polotovarom, tiež energetickým a sladeným nápojom. Preferovať celozrnné potraviny, pseudocereálie, chudé mäso, menej soliť, jesť orechy, strukoviny a minimálne dvakrát do týždňa aj ryby. Dodržiavať treba aj pitný režim, najideálnejšia je stolová pitná voda, prípadne minerálne vody, ktoré však treba obmieňať. Okrem kvality by sme mali myslieť aj na kvantitu a pravidelnosť v stravovaní. Niekedy stačí zmeniť iba veľkosť taniera, pravidelne raňajkovať a obedovať, prípadne si dopriať čas na vychutnanie pokrmu, čím telu dávame šancu pre spustenie signálov sýtosti (v prevažnej väčšine je signálom sýtosti prázdny tanier alebo preplnený žalúdok).

Znepokojujúci je fakt, že obezita netrápi len dospelú populáciu, ale čoraz viac sa tento problém týka aj detí a dospievajúcich. Aké sú riziká a prevencia obezity?

S edukáciou detí, napríklad v oblasti zlepšenia nutričnej gramotnosti, treba začať už v predškolskom a školskom veku. Detská obezita sa spája s obezitou a ochoreniami v dospelosti. Aj obézne deti mávajú často problémy s dýchaním, zvýšené je tiež riziko zlomenín, vysokého tlaku krvi, ochorenia srdca, vznik cukrovky a psychických problémov. Obezita je zákerná v tom, že prichádza nepozorovane. Kilá sa pomaly nabaľujú a keď sa tento proces včas nezastaví, stáva sa z toho problém. Najlepšou a najefektívnejšou liečbou obezity je jej prevencia. Dbať na adekvátny kalorický príjem, zdravú nutrične vyváženú stravu, odbúravanie stresu, pravidelnú fyzickú aktivitu - miernu aspoň 30 minút denne, intenzívnu (cvičenie) aspoň 20 minút denne. Podľa štatistík až šesť z desiatich obyvateľov EÚ nad 15 rokov športuje málo, alebo vôbec. V rámci trvalej udržateľnosti fyzickej kondície by sme však týždenne mali venovať športovej aktivite 150 až 300 minút.