Výskumný pracovník Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre a absolvent SPU Ing. Ján Huba, CSc., v rozhovore približuje, ako vznikla myšlienka záchrany pôvodného slovenského strakatého dobytka, tzv. cementárok.

Tím Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre v spolupráci s odborníkmi Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre v súčasnosti realizuje unikátny genetický výskum zameraný na záchranu pôvodného slovenského strakatého dobytka. Vy ste iniciátorom tohto projektu. Čo vás k tejto myšlienke priviedlo?

Pravdu povediac, cítim v tom silnú mystiku. Prvou z jej esencií bola dovolenka s manželkou vo Švajčiarsku v lete 2019, kde som sa kochal malými stádami originálneho, v údolí rieky Simme zrodeného simentálskeho dobytka. Jeho import k nám od konca 18. storočia bol základom vzniku slovenského strakatého plemena. Následne sme cestou ku rodičom do Kokavy nad Rimavicou po odbočke na Hriňovské lazy a Lom nad Rimavicou uvideli niekoľko kráv, aké si pamätám z detstva. Svetlo sfarbené ako tie vo Švajčiarsku. Niekdajšie naše majú na rozdiel od nich „kostrbatejšiu“ stavbu tela a vemena, na ňom veľké a hrubé cecky. Rovnaké dojil v 70. rokoch aj môj starý otec v Kokave. Hriňovskí gazdovia neboli nikdy súčasťou kolektivizácie. Dodnes hospodária v „malom“ a dve - tri kravičky, ktoré majú v maštaliach, sa dožívajú 15 – 20 rokov. Esencia druhá. Nasledovalo stretnutie s chovateľmi z Hriňovej. To bola tretia esencia. Prišli naň, šípiac, že v ich chovoch sa ukrýva niečo vzácne, len to nevedeli jednoznačne pomenovať. Už dlhšie čakali, že ich raritu niekto objaví. Rovnako ako ja aj Janko Turčan, šéf regionálnej Plemenárskej inšpekcie v Banskej Bystrici a expozície chovu zvierat na výstave Agrokomplex, tu videl potenciál záchrany zvierat, ktoré sme na Slovensku chovali viac ako 200 rokov.

Myšlienka výskumníkov sa stretla s očakávaniami tunajších gazdov. Skvelý štart pre spoločný projekt. Ako veľmi prezieravé a nadčasové (čo je 4. esencia) sa ukázalo, že naši predchodcovia výskumníci, vysokoškolskí pedagógovia a plemenárski pracovníci rozhodli o vytvorení génovej banky inseminačných dávok býkov slovenského strakatého a pinzgauského plemena, narodených v rokoch 1960 – 1980. Z nich teraz môžeme vyberať otcov teliatok od identifikovaných matiek, ktoré sa svojím fenotypom (navonok viditeľnými znakmi) veľmi približujú slovenskému strakatému plemenu chovanému u nás pred 50 rokmi.

Prečo sa toto plemeno za polstoročie tak výrazne zmenilo?

Prvým dôvodom bolo zošľachťovanie slovenského strakatého dobytka kombinovaného úžitkového typu zahraničnými špecializovanými mliekovými plemenami. Následne po roku 1990 pripúšťaním inseminačnými dávkami fylogeneticky príbuzného plemena fleckvieh z Nemecka a Rakúska. Dojnice ich populácií sú väčšie, ťažšie, majú vhodnejšie vemeno pre strojové a robotické dojenie a sú červeno sfarbené. Dojníc, ktoré sú úplne iné ako tieto dnešné, „plné génov“ plemena fleckvieh, sme objavili v Hriňovej, na Látkach a v Lome nad Rimavicou niečo viac ako 30 žltosfarbených. Kedysi takýchto na Slovensku bolo okolo 300 000. Z génovej rezervy, uchovávanej na Inseminačnej stanici SBS, a.s., v Lužiankach, sme vybrali inseminačné dávky dvoch žltosfarbených býkov línií Graf a Félix. Piata esencia v úvode spomínanej mystiky je zručnosť tunajšieho inseminátora MVDr. Jaroslava Báťku. Dokázal zvládnuť insemináciu starou „guličkovou metódou“. Vďaka tejto jeho schopnosti sa doposiaľ narodilo 13 úžasne životaschopných teliatok. Na rozdiel od súčasných – moderných sa rodia menšie a hneď po pôrode sa postavia na nohy a hľadajú cecky matky – svoju esenciálnu obživu.

Aké výzvy vás v tomto výskume ešte čakajú?

Asi polovica doposiaľ narodených teliatok má jednu malú chybu krásy. Sú červeno sfarbené. A tunajší chovatelia chcú opäť chovať žltosfarbené cementárky. Nateraz poslednou esenciou bude, keď v intenzívnej spolupráci s výskumným tímom profesora Radovana Kasardu z Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre identifikujeme gény zodpovedné za žlté sfarbenie strakatých jedincov.

Foto: Ján Huba (vľavo) na farme Látky

Z monitorovania médií:

Pravda: https://zahrada.pravda.sk/zahrada/clanok/705352-nitrianski-vyskumnici-pracuju-na-unikatnom-genetickom-projekte-chcu-zachranit-povodne-slovenske-plemeno-strakateho-dobytka-cemen/

Veda na dosah: https://vedanadosah.cvtisr.sk/priroda/biologia/slovenski-vyskumnici-zachranuju-nase-povodne-strakate-plemeno-dobytka-cementarky/