Stromy. Obklopujú nás na každom kroku a prinášajú do nášho života krásu, osoh, potešenie, alebo, ak chcete, všetko dokopy. Skrášľujú svet, či je jar, leto, jeseň alebo zima. S nádejou sa pozeráme na ich rašiace puky a svieže lístočky, s vďakou prijímame blahodarný tieň, tešíme sa na ovocie, aj na neopísateľný obraz jesennej tisícfarebnej palety.
Nádherný je aj pohľad na holé konáre bizarných tvarov, okrášlené inovaťou alebo snehovou nádielkou. A stromy len stoja, akoby živá vlastiveda. Čas im tichučko prikresľuje letokruhy a vystiera ich koruny k nebu. Keby tak vedeli rozprávať! A viete, že niektoré majú aj takúto moc? Napríklad vyše sedemstoročná majestátna lipa kráľa Mateja, ktorá je ozdobou zámockého parku v Bojniciach. Hovorí sa, že je to najstaršia lipa na Ponitrí, ba aj na celom území Slovenska. Má úctyhodných sedemsto rokov! Podľa povesti ju zasadil sám Matúš Čák Trenčiansky v roku 1301. V čase svojho vrcholu mala jej koruna priemer 36 metrov a obvod kmeňa dosiahol 12 metrov. Pod stromom sa často písali dejiny, veď historické pramene uvádzajú, že kráľ Matej Korvín pod ňou nielen rád hodoval, ale aj snemoval. Dosvedčujú to aj kráľovské listiny datované v Bojniciach so záverečnými formulami "Pod našimi milými lipami bojnickými".
Aj dnešné torzo niekdajšej krásavice dáva tušiť jej niekdajšiu slávu a bázeň, s akou ju obyvatelia zámku, mestečka pod ním, ale aj nepriatelia obklopovali. Aj neľútostní bojovníci, ktorí hrad dobýjali, ju šanovali. A dnes ju chráni štát, veď je to vzácna pamiatka. Zastavte sa pri nej, ak raz pôjdete okolo a skloňte hlavu pred majestátom prírody...
