Vaše Magnificencie, spektability, honorability,
vážené dámy, páni, ctení hostia!
Dovoľte mi, aby som Vás čo najsrdečnejšie pozdravil a privítal na slávnostnom zhromaždení pri príležitosti 60. výročia vzniku základov našej dnešnej Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov.
Roky nezadržateľne plynú, ľudské generácie sa striedajú, imitujúc vo vzájomnej závislosti evolučný proces živých zložiek prírody. Tá zákonite upevňuje to, čo je životaschopné a eliminuje všetko, čo pre zajtrajšok nie je perspektívne. Do mysle človeka sa vrývajú spomienky. Stávajú sa kronikou, vzácnym dokumentom a poučením pre súčasnosť a najmä budúcnosť.
História našej fakulty je dlhou reťazou striedajúcich sa generácií, ktoré každodennou neúnavnou prácou prispievali k jej budovaniu a zveľaďovaniu. Začiatky poľnohospodárskeho vysokého školstva na Slovensku sa spájajú s akademickým rokom 1941/42, keď na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave vznikol Odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva. Po skončení druhej svetovej vojny bola na základe nariadenia Slovenskej národnej rady č. 48 z 25. apríla 1946 ustanovená Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach s dvoma odbormi. Jedným z nich bol Odbor poľnohospodárskeho inžinierstva, fundament budúcej Agronomickej fakulty Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre a následne našej dnešnej Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov.
V akademickom roku 1946/47 sa na odbor poľnohospodárskeho inžinierstva, ktorého dekanom bol profesor Ján Hovorka, zapísalo 206 študentov. Hoci sa to z dnešného pohľadu zdá veľmi málo, pri vtedajšom nedostatku vysokoškolsky kvalifikovaných poľnohospodárskych odborníkov bol ich význam neobyčajne veľký. Nielen pre poľnohospodársku prax, ale aj pre ďalší rozvoj novo vznikajúcich katedier.
Košická etapa vývoja poľnohospodárskeho vysokého školstva sa skončila v roku 1952, keď z Fakulty poľnohospodárskeho inžinierstva vznikla Vysoká škola poľnohospodárska so sídlom v starobylej Nitre a z Fakulty lesníckeho inžinierstva Vysoká škola lesnícka a drevárska vo Zvolene. Novozriadená VŠP v Nitre začala svoju činnosť s troma fakultami, agronomickou, zootechnickou a veterinárskou. Tá sa v roku 1969 odčlenila a vznikla z nej Vysoká škola veterinárska, dnes Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach.
Načrime však v spomienkach hlbšie do histórie Agronomickej fakulty. V čase vzniku VŠP v Nitre pozostávala z 5 katedier s 36 učiteľmi. Na jej čele stál dekan prof. Emil Špaldon. V roku 1959 bola do nej organizačne začlenená aj rozhodnutím vlády zrušená zootechnická fakulta. Nedá mi však nespomenúť čo i len krátku históriu zootechnickej fakulty, spätú s menom dekana profesora Andreja Červeného a 61 vysokoškolských pedagógov, ktorí pôsobili na vtedajších desiatich katedrách. S činnosťou fakulty sú pevne zviazané aj mená pedagógov, ako prof. Jána Labudu, prof. Štefana Semjana, prof. Vladimíra Botta, prof. Vladimíra Krajčoviča a ďalších.
Veľkým rozvojovým impulzom pre Agronomickú fakultu a celú Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre bol nový areál, daný do prevádzky v roku 1966. S touto významnou etapou histórie je okrem mnohých iných úzko späté najmä meno vtedajšieho rektora, akademika Emila Špaldona. Toto obdobie možno charakterizovať ako dobu intenzívneho budovania vedeckovýskumných pracovísk, laboratórií, posilňovania odbornej a vedeckej prípravy mladej generácie poľnohospodárskych odborníkov. Agronomická fakulta sa v priebehu 60-tych rokov minulého storočia stala uznávanou súčasťou československej vedeckovýskumnej základne.
Počas existencie fakulty vyriešili jej kolektívy dlhý rad výskumných úloh, ktoré obohatili teoretické poznanie i vedeckú základňu študijných odborov poľnohospodárskych vied. Bezprostredná aplikácia realizačných výstupov v poľnohospodárskej praxi a ich materializácia v rastlinnej a živočíšnej výrobe priniesli a stále prinášajú značný národohospodársky efekt.
Vážení priatelia! Dnešný deň je príležitosťou na to, aby sme si symbolicky pripomenuli všetkých, ktorí stáli pri zrode fakulty a usmerňovali jej ďalší vývoj bez ohľadu na politicko-spoločenskú situáciu, v kontexte ktorej sa fakulta vyvíjala. S hrdosťou môžem povedať, že naša fakulta do dnešných dní vychovala 17 446 poľnohospodárskych inžinierov. Sú to tí, ktorí od prvých promócií v roku 1946 doteraz ovplyvňovali a ovplyvňujú vývoj poľnohospodárstva na Slovensku. Sú to tí, ktorí boli prvými osvetovými pracovníkmi na vidieku, šírili nové poznatky v prospech vzostupu poľnohospodárskej výroby a súčasne aj dobré meno našej fakulty. Všetkým týmto "pionierom" patrí uznanie a vďaka, pretože prispievali k potravinovej sebestačnosti národa, ale aj k pozdvihnutiu kultúrneho a spoločenského života slovenskej dediny.
Koncepčne zameraná vedeckovýskumná a aplikačná činnosť Agronomickej fakulty priniesla pokrok v širokej škále odborov poľnohospodárskej výroby. V rastlinnej výrobe najmä v oblasti agrotechniky, výživy, šľachtenia a ochrany rastlín, v systéme obrábania pôdy a zberu úrody, ale aj následného spracovania produkcie. V živočíšnej výrobe to boli metódy šľachtenia najvýkonnejších typov a plemien hospodárskych zvierat v novom chovateľskom prostredí, zlepšenie úžitkových a morfologických vlastností plemien, odchov mláďat, fyziológia reprodukčného procesu, výživa a technika chovu pri vysokých koncentráciách zvierat. Možno podčiarknuť, že to bola cesta, ktorou sa agropotravinársky komplex z biednych pomerov transformoval na stabilizujúci faktor ekonomiky vtedajšieho Slovenska.
Listujúc šesťdesiatročnou históriou fakulty si uvedomujeme aj to, že jej vedeckovýskumný potenciál sa stal rozvojovou základňou nielen samotnej vysokej školy, ale aj mnohých vedeckovýskumných inštitúcií, kde úspešne pôsobili a pôsobia jej absolventi, ďalej rozvíjajúci úroveň ľudského poznania. Aj vďaka týmto aktivitám sa v 90-tych rokoch minulého storočia úroveň slovenského poľnohospodárstva v mnohých ukazovateľoch stala porovnateľnou s úrovňou v agrárne vyspelých krajinách.
Po roku 1989 sa zmenou vládnych garnitúr menili i názory na význam a funkcie poľnohospodárstva s následnými politickými a administratívnymi rozhodnutiami. Striedajúce sa procesy útlmu, reštrukturalizácie, revitalizácie či transformácie priviedli naše poľnohospodárstvo pred vstupom do európskeho priestoru do značne nepriaznivej situácie, ktorej dôsledky pociťujeme doteraz. Následkom zmien vlastníckych vzťahov, nízkeho finančného i spoločenského ohodnotenia a neistôt týkajúcich sa budúcnosti tisíce našich absolventov opúšťa pôdu, svoju živiteľku a hľadá iný, snáď aj istejší spôsob obživy. Situácia v prvovýrobe zasiahla aj do života fakulty, pretože ako jediná vzdelávacia inštitúcia na Slovensku vychováva odborníkov pre potreby rastlinnej a živočíšnej produkcie.
Pri znížení finančných prostriedkov v rokoch 1992-1995 došlo k redukcii počtu pracovníkov Agronomickej fakulty. Odišlo ich vyše 70, najmä tých v dôchodkovom veku. Nedostatok mzdových prostriedkov, lukratívne ponuky a možnosti v oblasti podnikania spôsobili, že z fakulty odišli aj mladší, perspektívni a ambiciózni pracovníci.
V porovnaní s rokmi konjunktúry sa výrazne znížil záujem o štúdium výrobne zameraných študijných odborov fytotechnika a zootechnika. V záujme využitia kvalitného výskumného a pedagogického potenciálu, reagujúc na nové spoločensko-ekonomické podmienky, ako aj na vznik nových podnikateľských subjektov, rozšírila fakulta v roku 1992 možnosti štúdia. Vznikli nové študijné odbory Všeobecné poľnohospodárstvo, Záhradníctvo a Technológia spracovania poľnohospodárskych produktov. V roku 1994 boli zriadené ďalšie 2 študijné odbory, a to Vedecká výživa ľudí a Aplikovaná biológia. Melioračný odbor sa transformoval do odboru Krajinné inžinierstvo.
Od roku 1990 začala fakulta intenzívne rozvíjať diverzifikovaný systém univerzitného vzdelávania, ktorý bol kompatibilný s vyspelými európskymi univerzitami. Postupne bol zavedený flexibilný kreditový systém štúdia, ktorý umožňuje študentovi určitý stupeň samoprofilácie, fakulte otvorenosť voči vzdelávacím systémom vo svete a širokú kooperáciu v rámci medzinárodných vzdelávacích a rozvojových programov. Ďalšou významnou zmenou bol prechod na trojstupňový systém štúdia v zmysle vysokoškolského zákona. Možno konštatovať, že aj tento náročný proces prestavby fakulta zvládla úspešnou akreditáciou študijných odborov a neskôr programov na všetkých stupňoch vzdelávania.
Vývoj fakulty ani v minulosti, ani dnes nie je izolovaný od sveta. Už koncom 50. rokov sa začali nadväzovať medzinárodné vzťahy. Najskôr s poľnohospodársky zameranými vysokými školami v susedných európskych krajinách, v Poľsku, Maďarsku, Nemecku, Rusku, Bulharsku, Rumunsku či Juhoslávii. Čoskoro sa rozšírili aj kontakty so západoeurópskymi univerzitami, pričom jednou z prvých bola univerzita v holandskom Wageningene. V súčasnom období fakulta v rámci rôznych foriem kooperácie spolupracuje s polstovkou inštitúcií z celého sveta. Je zapojená do množstva projektov v rámci Európskej únie, ako je Tempus, Sokrates - Erazmus, CEEPUS, Leonardo, Phare, Cost, Inco - Copernicus, 6. rámcový program a do mnohých bilaterálnych projektov. Na jej pôde sa organizujú kongresy a sympóziá európskeho významu. Mimoriadne dobré a tradíciou potvrdené sú vzťahy vzájomnej spolupráce s českými poľnohospodárskymi univerzitami v Brne, Prahe a Českých Budějoviciach.
Vo svojom príhovore som sa už dotkol toho, že jubilujúca fakulta bola v počiatkoch rozvojovou základňou vysokej školy. Tento prívlastok však platí aj pre novodobejšiu históriu. Vychádzajúc z požiadavky doby, vznikla v roku 1995 na báze dvoch jej katedier nová Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva. Do nového tisícročia vstúpila fakulta po ďalšej redukcii mzdových prostriedkov zoštíhlená o 33 pracovníkov. V akademickom roku 2000/2001 pôsobilo na nej 399 pracovníkov. Zo 184 pedagógov bolo 21 profesorov, 58 docentov, 69 odborných asistentov s vedeckou hodnosťou, 33 odborných asistentov a 3 asistenti.
Po zriadení Akreditačnej komisie vlády Slovenskej republiky sa začalo aj hodnotenie činnosti fakúlt všetkých našich vysokých škôl. Agronomická fakulta v akreditácii obstála viac ako so cťou. Pri prvej akreditácii bola vyhodnotená ako najlepšia fakulta v SR z hľadiska všetkých ukazovateľov. Tak boli zúročené a ocenené dlhoročné vedeckovýskumné aktivity zamestnancov fakulty. V tomto postavení a veľmi dobrom zaradení po pravidelnom prehodnocovaní aktivít zotrvávame dodnes. Našou ambíciou je udržať si tento kredit aj pri komplexnej akreditácii univerzity v roku 2009.
Na začiatku nového milénia vytvoril silný vedecko-pedagogický potenciál Agronomickej fakulty v súlade s požiadavkou doby a dlhodobými zámermi vedenia univerzity podmienky pre vznik ďalšej fakulty SPU. Od akademického roka 2002/2003 sa od nej odčlenilo 6 katedier, menovite Katedra chémie, biochémie a biotechnológie, mikrobiológie, skladovania a spracovania rastlinných produktov, hodnotenia a spracovania živočíšnych produktov a Katedra fyziológie živočíchov s 87 pracovníkmi, z toho 44 učiteľmi a vytvorili základ novej Fakulty biotechnológie a potravinárstva. Zo študijných programov Agronomickej fakulty bol na ňu presunutý program Agropotravinárstvo a Aplikovaná biológia na bakalárskom stupni štúdia a Technológia potravín a Biotechnológie s analogicky dobiehajúcimi 5-ročnými študijnými odbormi na inžinierskom stupni, čo predstavovalo spolu 692 študentov. Diverzifikácia štúdia o študijné programy pokrývajúce celú líniu pôda-rastlina-zviera-človek, ako aj mimoprodukčné funkcie poľnohospodárstva, viedli po mnohých návrhoch a diskusiách v roku 2002 k zmene názvu Agronomickej fakulty na Fakultu agrobiológie a potravinových zdrojov.
Dovoľte, vážení priatelia, ilustrovať súčasný pohľad na našu fakultu niekoľkými číselnými údajmi. V jubilejnom akademickom roku 2006/2007 študuje na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov vo všetkých stupňoch a formách štúdia spolu 2 518 študentov, z toho 117 v 3. doktorandskom stupni. Študujú v 6 akreditovaných študijných programoch bakalárskeho, 10 študijných programoch inžinierskeho a 9 programoch doktorandského štúdia. Fakulta získala práva na habilitácie a inaugurácie v 8 študijných odboroch. V súčasnosti má dovedna 270 zamestnancov, ktorí pôsobia na 16 katedrách a 4 vedeckých a účelových pracoviskách. Vo výchovno-vzdelávacom procese pôsobí 126 pedagógov, z toho 14 profesorov, 37 docentov a 74 odborných asistentov, z toho 61 s vedeckou hodnosťou kandidát vied či doktor filozofie.
Vstup Slovenska do európskych štruktúr, široká ponuka na trhu práce a štúdia doma i v zahraničí, kladú na fakultu značné nároky. Aj v budúcnosti bude tento trend pokračovať. Pri analýze doterajších výsledkov môžeme konštatovať, že sa už doteraz urobilo veľa pre to, aby sme boli pripravení riešiť nové výzvy. Tak, ako sme doteraz úspešne prechádzali ťažkou cestou reštrukturalizácie fakulty vo vzťahu k rezortu, musíme transformovať aj obsah a formy vzdelávania. Orientácia našej vedeckovýskumnej a vzdelávacej činnosti musí kopírovať strategické, kvalifikovane formulované záujmy Slovenska. Úlohou fakulty je presadzovať význam poľnohospodárstva nielen ako producenta potravinových zdrojov, ale aj ako fenoménu, ktorý má nezastupiteľnú funkciu pri zabezpečovaní trvale udržateľného rozvoja našej spoločnosti, zachovania biodiverzity a kvality prírody. Z hľadiska ďalšieho napredovania fakulty je potrebné, aby sme my, učitelia, udržali vysokú náročnosť voči sebe a vlastnej práci, náročnosť, ale aj zodpovednosť v konaní voči našim študentom, aby sa následne aj oni mohli úspešne presadiť v silnej konkurencii na trhu práce. Pri napĺňaní týchto cieľov chceme aj naďalej využívať skúsenosti našich kolegov z partnerských inštitúcií doma i v zahraničí.
Vážené slávnostné zhromaždenie!
V závere svojho vystúpenia dovoľte mi citovať jednu z myšlienok akademika Jána Plesníka, ktoré vyslovil na tomto mieste pri preberaní čestného doktorátu našej alma mater. Znela takto: "Iste, mohlo byť aj lepšie, mnohé sa nemalo stať, no možno mohlo byť aj horšie. Pravdepodobne každá minulosť a prítomnosť vytvára možnosť realizovať viac variantov vývoja. Budúcnosť je teda neurčitá, viaccestná a to je optimistický výhľad, lebo dáva šancu na výber." (koniec citátu)
Využívam túto príležitosť na to, aby som sa poďakoval všetkým súčasným spolupracovníkom, kolegom a kolegyniam za ich entuziazmus, pracovné nasadenie, ktorým každodenne zabezpečujú plynulý chod a plnenie hlavných úloh fakulty. Naša vďaka a úcta patrí aj predchádzajúcim generáciám, všetkým našim absolventom, spolupracovníkom v rezortných výskumných ústavoch a na pracoviskách SAV, všetkým našim priaznivcom, pracovníkom na rôznych úsekoch hospodárskeho a spoločenského života, ktorí si uvedomujú zložitosť doby, v ktorej žijeme a snažia sa fakultu všemožne podporovať. Všetci spoločne sa usilujeme ďalej rozvíjať dielo, ktorého základy boli položené pred šesťdesiatimi rokmi. Usilujeme sa vytvárať priaznivé podmienky pre našich študentov, pre tých, ktorí budú túto štafetu podávať ďalej. Veľa zdravia, pracovného elánu, životného optimizmu a spokojnosti do tejto náročnej práce nám všetkým!
DANIEL BÍRO, dekan FAPZ
Foto: L. Záhoráková
