e-poľnohospodár

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Home Kategorie spravodajstva Poľnohospodár 4/54 Príhovor doctora honoris causa prof. Lászlóa Villányiho

    Príhovor doctora honoris causa prof. Lászlóa Villányiho

    E-mail Tlačiť

    54-04villanyiVážený pán rektor, vážení profesori, ctení hostia, dámy a páni! Ústav regionálnej ekonomiky a rozvoja vidieka sa niekoľko desaťročí zaoberá medzinárodnými integračnými procesmi, výzvami agrárnej politiky, procesmi predvstupovej a súčasnej európskej integrácie. Dovoľte, aby som Vás oboznámil so stručnými tézami môjho výskumu, keďže je zrejmé, že ekonomiky potravinárstva krajín V4 disponujú mnohými podobnosťami.

    Od pádu systému plánovacej ekonomiky v krajinách strednej a východnej Európy sa otázka vytvorenia vzťahov s EÚ týkajúca sa súčasnosti a budúcnosti dostala do centra pozornosti Európskej únie, vlád i občanov jej budúcich členských štátov. Počas uplynulých desaťročí podstúpili významné zmeny i politiky jednotlivých krajín Európy, vďaka čomu sa zamedzilo jej rozdeleniu na dve časti.

    Počas prístupových rokovaní bola ťažiskovou otázka očakávanej zmeny stavu poľnohospodárstva. Aj uplynulé krátke obdobie potvrdzuje očakávania, ktoré zadefinovali "súmrak" poľnohospodárskej produkcie z pohľadu pristupujúcich krajín. Niet pochýb, značne "nadprodukujúca" EÚ v prípade rozšírenia o krajiny s podielom poľnohospodárstva nemôže úplne uplatňovať Spoločnú poľnohospodársku politiku. Tento nútený postoj členských a pristupujúcich krajín však opäť otvára otázku potreby vzájomnej spolupráce regionálnych trhov. Rastúca spotrebiteľská diferenciácia, stupňujúce kvalitatívne nároky a získavanie trhov multinacionálnymi podnikateľskými reťazcami - čiže samotný vstup do EÚ - predstavuje vážnu výzvu pre podniky potravinárskeho priemyslu.

    Podľa môjho názoru, globalizujúce sa podnikanie v potravinárstve, techniky "hyper" a "super" marketov zamedzujú jednotlivým krajinám v harmonizácii prvotnej poľnohospodárskej produkcie, ako aj v znovudefinovaní významu národných politík.

    Na základe našich zistení je zrejmé, že existuje významný vzťah medzi využitím inputov, produkciou, hrubou pridanou hodnotou a zamestnanosťou v poľnohospodárstve. Z odborného hľadiska je tak možné vyhodnotiť význam technického rozvoja, pretože len tak je možné zabezpečiť rast produkcie a prostredníctvom neho aj pridanej hodnoty, ak zvyšujeme investičné náklady, ich účinnosť, následkom čoho klesá využitie živej práce, čiže počet zamestnaných v poľnohospodárstve a ich podiel.

    V opačnom prípade, za predpokladu "extenzívneho scenára" môže rásť zamestnanosť, avšak v tomto prípade pôjde o vyššie výdavky kvôli nižším výnosom, príjem však bude nižší. S vážnymi následkami je potrebné počítať v znevýhodnených oblastiach, preto v týchto oblastiach nie je odborne opodstatnená poľnohospodárska produkcia v rámci pravidiel konkurencie.

    Prostredníctvom nástroja podpory príjmu je potrebné vziať do úvahy užitočnosť pozitívnych externalít.

    * Na základe našich zistení možno jednoznačne konštatovať, že napriek odbornému všeobecnému - optimistickému - hodnoteniu je možné hodnotiť tak CEFTU, ako aj vyšehradskú spoluprácu najmä z politického hľadiska. Na úrovni reálneho hospodárstva nebola vhodná integrácia formou EHS, ba dokonca i skutočné spolupráce sa viazali len na prípadnú trhovú konjunktúru.

    * Zistili sme, že agrárne štruktúry krajín V4 sa v dôsledku rovnakého tlaku svetového hospodárstva posilnili v zmysle prvotnej poľnohospodárskej produkcie. Došlo k vytvoreniu vzájomnej spolupráce, ale i ostrej trhovej konkurencie - ktorá sa bude v budúcnosti ešte posilňovať - obzvlášť v zmysle vytvorenia negatívneho dopadu na vlastné dovozné trhy maďarského poľnohospodárstva. Tak globalizujúci sa potravinársky priemysel zamedzuje jednotlivým krajinám harmonizovať ich štruktúru poľnohospodárskej prvovýroby, a znovu - stanovenie významu ich národných politík. Naše skúmania potvrdzujú, že neexistuje predpoklad pre pozitívne očakávania. V nasledujúcom plánovacom období dôjde k posilneniu týchto tendencií, pretože národné agrárne politiky zápasia s poruchami identity.

    * Zistili sme, že maďarská agrárna politika - aj napriek postoju odbornej verejnej mienky - nedisponuje dlhodobými strategickými cieľmi. Kvôli príliš silným politickým vplyvom reagujú národné agrárne politiky na rozhodujúce politické rozhodnutia namiesto toho, aby reagovali na vopred avizované zmeny na trhu. Z toho vyplýva väčšia - než opodstatnená - závislosť na podporách, ako aj podcenenie možností pozitívnych externalít využitia pôdy.

    * Na základe komparácie národných správ, ktoré zachytávajú procesy zmien sme zistili, že v poľnohospodárskych produkciách všetkých štyroch krajín sa markantne objavil pokles pomeru živočíšnej výroby, čo je z pohľadu ekonomiky poľnohospodárstva významnou otázkou, pretože ukazuje ekonomicky extenzívnu štrukturálnu zmenu.

    Počas uplynulého desaťročia sa hospodárstva nových členských krajín takmer dvojnásobne zvýšili takým tempom, ako hospodárstva pôvodných - starých členských štátov. To malo pozitívny vplyv na sektory potravinárstva, najmä na spotrebiteľský dopyt mäsových a mliečnych produktov. Avšak vidiecke hospodárstva profitovali menej zo silného hospodárskeho rastu, ktorý sa sústredil najmä na mestské centrá, zatiaľ čo sa vo vidieckych oblastiach udržala vysoká miera nezamestnanosti. Vo viacerých krajinách je dvojkoľajový systém poľnohospodárstva podstatným javom, kde ide o 1) trhovo orientované poľnohospodárstvo a 2) udržateľné hospodárenie. (V skutočnosti udržateľné hospodárstva - kategória zvyčajne zaužívaná v odbornej literatúre - v tomto kontexte ide o tých farmárov (hospodáriacich), ktorí nefungujú podľa pravidiel konkurenčného prostredia. Ich činnosť je však dôležitá, najmä z aspektu spracovania a alternatívneho príjmu).

    Malé hospodárstva nových členských krajín hrajú významnú úlohu z pohľadu zamestnanosti v poľnohospodárstve.

    Farmári tohto druhu produkujú v prvom rade pre vlastnú spotrebu, a len v malej miere priamo pre realizáciu produkcie. Popri trhovo orientovanom poľnohospodárstve sa udržateľné hospodárenie spolupodieľa na produkcii mlieka, vajec, ošípaných, hydiny a využitia zdrojov týchto odvetví.

    Z tejto úvahy je potrebné si uvedomiť veľmi dôležitú regionálnu dimenziu multifunkčného európskeho poľnohospodárstva - a to sociálnej funkcie poľnohospodárstva. Zmena štruktúry odvetvia udržateľného hospodárstva závisí predovšetkým od rozvoja vidieckych hospodárstiev, a len v malej miere reaguje na opatrenia poľnohospodárskej politiky týkajúcej sa trhu a príjmov. Alternatívne možnosti zamestnania vo vidieckych oblastiach a zavedenie systému udržateľného sociálneho zabezpečenia sú tými elementmi, ktoré sú najskôr schopné zmeniť štruktúru udržateľných hospodárstiev.

    Vstupom do EÚ sa stali dostupnými tie zdroje, ktoré prispeli k rozvoju vidieckych hospodárstiev. Tieto zdroje - pod podmienkou správneho manažmentu a správne stanovených cieľov - môžu viesť v nových členských štátoch k zrýchlenému rastu rozvoja vidieckych hospodárstiev. Analýza trhov nových členských štátov ukazuje, že poľnohospodárstvo a podmienky, v rámci ktorých poľnohospodárstvo funguje predstavuje dosť rôznorodý obraz.

    Harmonizácia politík, a trhová spolupráca vytvorená ešte pred vstupom do EU viedla k značnej integrácii, obzvlášť medzi starými a novými členskými krajinami.

    Napriek časom silnejúcej integrácii sa javia trhy nových členských štátov limitované v tom zmysle, že by boli schopné odviesť a stabilizovať cyklickú poľnohospodársku produkciu. Usudzujem, že je v prvom rade potrebné klásť väčší dôraz na ekonomické problémy v oblasti poľnohospodárstva krajín V4. V tejto súvislosti:

    * Treba rozšíriť preferencie v agrárnom podnikaní,
    * Dôležitá je orientácia v zložitom agrárnom systéme EÚ, čo si vyžaduje náležité poznatky,
    * Je dôležité rozširovanie možností pre uplatnenie podpôr a výhod,
    * Treba neustále sledovanať jednotný vnútorný trh a Spoločnú poľnohospodársku politiku,
    * Treba adekvátne reagovať na zmeny agrárnych štruktúr,
    * Treba vybudovať ešte stále absentujúci systém inštitúcií, ktoré by školili v oblasti západo-európskeho poľnohospodárskeho systému,
    * Treba rozšíriť - v prípade niektorých krajín - zúžený priestor národných agrárnych politík,
    * Treba sa pripraviť na to, že vstup do EÚ môže znamenať ďalšie vnútroštruktúrne problémy v oblasti poľnohospodárstva.

    Na záver by som chcel oceniť ten fungujúci systém kontaktov, ktorý bol založený medzi Fakultou ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre a Fakultou ekonomiky a spoločenských vied Univerzity Gödöllő (SZIE) pred takmer 10 rokmi. V rámci spoločne organizovaného medzinárodného štúdia V4 spoločne poskytujeme vzdelávanie v anglickom jazyku s výsledkom udelenia "Multi-degree" diplomu, čo si zasluhuje pozornosť aj na medzinárodnej úrovni. Vzdelávanie na úrovni magisterského štúdia sa realizuje formou 4 polročných semestrov, z ktorých prvý poskytuje FEM SPU v Nitre a posledný SZIE v Gödöllő. Pedagógovia našich fakúlt a katedier spoločne harmonizovali učebné plány a materiály v rámci spoločných študijných programov, spolupracujeme v rámci výskumných konzorcií, vzájomne prispievame vysoko kvalitnými prednáškami na medzinárodných konferenciách organizovaných našimi fakultami, a v neposlednom rade spolupracujeme aj v medzinárodných vedeckých organizáciách. Naše publikácie sa objavujú v renomovaných medzinárodných časopisoch a v publikáciách rôznych konferencií.

    Zvlášť by som chcel vyzdvihnúť a vysoko oceniť úsilie prof. Dr. h.c. Ing. Petra Bielika, PhD. dekana FEM, ktorý je hybnou silou našich kontaktov a ich dynamického a efektívneho rozvoja. Z množstva vynikajúcich spolupracovníkov z FEM by som chcel vyzdvihnúť doc. Horskú, doc. Gurčíka, prof. Kuzmu, Dr. Felixovú, Ing. Adamičkovú, Ing. Porhajaša, prof. Bandlerovú, Ing. Drenkovú, doc. Marišovú a ďalších vynikajúcich spolupracovníkov.

    Dovoľujem si na záver úprimne poďakovať prof. Dr. h.c. Ing. Mikulášovi Látečkovi, PhD. rektorovi SPU v Nitre za podporu spolupráce našich fakúlt.

    Ďakujem pekne za Vašu pozornosť!

    Dr. h. c. prof. Dr. LÁSZLÓ VILLÁNYI

    fotogaléria