e-poľnohospodár

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Home Kategorie spravodajstva Poľnohospodár 4/53 AJ O CINTORÍNSKEJ KULTÚRE V NEMECKU: November začína pietnou spomienkou

    AJ O CINTORÍNSKEJ KULTÚRE V NEMECKU: November začína pietnou spomienkou

    E-mail Tlačiť
    cintoriny42V období od 1. do 21. septembra sa realizoval zahraničný študijný pobyt ako súčasť medzinárodného výmenného projektu (SK/07/LDV/PRO/01-73230790) grantového programu EÚ Leonardo da Vinci pod názvom Celoživotné vzdelávanie pracovníkov v oblasti správy a údržby verejnej zelene.

    Účastníkmi výmenného pobytu boli traja pracovníci Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU Nitra, autorka tohto príspevku a Ing. Mária Bihuňová, PhD., obe z Katedry záhradnej a krajinnej architektúry spolu s Ing. Jozefom Matyom z Katedry krajinného inžinierstva. Prijímajúcou organizáciou bola záhradnícka asociácia Die Europäer so sídlom v severonemeckom meste Aurich, ktorej poslaním je pripravovať študentov, pedagógov a odbornú verejnosť v oblasti záhradníctva na našu európsku budúcnosť prostredníctvom spoločnej práce, výmeny vedomostí a nadväzovania kontaktov a priateľstiev. Cieľom projektu bolo získať poznatky z oblasti plánovania, zakladania, údržby a správy zelene, ktoré budú využité vo výučbe v rámci celoživotného vzdelávania a formou poradenstva v týchto oblastiach.

    cintorin43

    Študijný pobyt sa uskutočnil v okrese Ammerland (Dolné Sasko), ktorý je známy ako oblasť produkčných záhradníckych firiem so zameraním najmä na produkciu okrasných drevín. V meste Bad Zwischenahn sídli Záhradnícky výskumný ústav (LVG) a školiace stredisko, kde sa účastníci výmeny oboznámili s výskumnými úlohami ústavu a systémom celoživotného vzdelávania v oblasti záhradníctva. Súčasťou pobytu boli taktiež návštevy viacerých plôch verejnej zelene v regióne a záhradníckych výstav.

    Keďže sa blíži november a s ním i Pamiatka zosnulých, treba v tejto súvislosti spomenúť vyspelosť nemeckej cintorínskej kultúry, ktorú potvrdili aj prehliadky niekoľkých mestských pohrebísk. V severonemeckom Hamburgu sa nachádza cintorín Ohlsdorf, ktorý bol založený v roku 1877 ako prvý parkový cintorín a dodnes je svojou rozlohou 400 ha aj najväčším parkovým cintorínom na svete. V rokoch 1879 - 1913 bolo pohrebisko budované podľa návrhu prvého riaditeľa J. W. Cordesa ako romantická parková úprava inšpirovaná anglickým prírodne-krajinárskym slohom s kľukatými cestičkami, ktoré rešpektovali pôvodný členitý terén, jazierka a potôčiky. Okrem domácich drevín sa na výsadbu používali aj cudzokrajné dreviny. Každý hrob mal byť malou rajskou záhradou. Takáto úprava cintorínov v sentimentálnom poňatí, čo malo pôsobiť milo, ponúkať priestor pre fantáziu, sprostredkovávať úvahy o živote a smrti, umení a prírode úzko súvisela s myšlienkami nemeckého romantizmu. V roku 1900 na Parížskej svetovej výstave získala záhradná koncepcia cintorína Ohlsdorf cenu Grand Prix. V tom čase vznikalo v Nemecku reformné hnutie, ktoré vyzývalo k jednoduchosti pri tvorbe pohrebísk a hrobov, čo sa odrazilo vznikom prvého lesného cintorína v Mníchove, ale aj pri ďalšom rozširovaní pohrebiska Ohlsdorf. Rozširoval sa na architektonickom pôdoryse, s väčšou intenzitou využitia miesta pre pochovávanie, rovnými líniami živých plotov aj vodných plôch, ktoré vymedzovali hrobové polia s pravidelnými radmi hrobov. Náhrobky mali určenú veľkosť, materiál, formu a písmo. Nežiaducimi sa stali okázalé hroby, budované ako znak rozdielneho sociálneho postavenia. Dodnes fungujúce pohrebisko svojou veľkou plochou zelene, romantickými stavbami kaplniek a lavičiek, pamätníkmi a hrobmi významných osobností, lapidáriom náhrobkov a múzeom láka mnohých návštevníkov. Navštívili sme aj 80-hektárový parkový cintorín Osterholz v Brémach, ktorý vznikal v rokoch 1910 - 1920 podľa projektu záhradného architekta Paula Fraya a architekta Franza Seecka. Jeho plán je založený na pravidelnom členení priestoru pomocou alejí stromov, ktoré sú sprevádzané vodnými kanálmi. Hrobové polia museli byť z dôvodu vysokej hladiny vody vytvorené násypmi, len cesty zostali približne v pôvodnej úrovni terénu. Návštevník teda prechádza pohrebiskom popod aleje stromov bez rušivého kontaktu s hrobmi. Centrálnou stavbou je budova hlavnej kaplnky a krematória, doplnená o steny kolumbária, ktorá sa zrkadlí v bazéne umiestnenom na hlavnej kompozičnej osi cintorína. Cintorín Osterholz sa stal po parkovom cintoríne v Ohlsdorfe a lesnom cintoríne v Mníchove ďalším vzorom pre tvorbu pohrebísk v 20. storočí v Nemecku.

    cintorin41

    Na súčasných pohrebiskách je uprednostňovaný trávnatý povrch hrobov v úrovni terénu, často úplne bez obrúb, prípadne povrch s pôdopokryvnými drevinami s malou plochou pre výsadbu sezónnych rastlín. V Nemecku je zachovaná tradícia cintorínskych záhradníctiev, ktoré poskytujú služby ako je návrh, výsadba, výzdoba a údržba hrobov, čo sa výrazne odráža v celkovej dôstojnej atmosfére hrobových polí. Takmer sa tu nevyskytuje výzdoba hrobov kvetmi z umelých materiálov. Na niektorých pohrebiskách je zakázané používať rôzne umelé obaly, stuhy a odpad sa dôsledne separuje. Cintorínske záhradníctva prezentujú možné úpravy hrobov na plochách vzorových hrobov priamo na cintorínoch. Každoročne možno vidieť najnovšie trendy v úpravách hrobov taktiež na krajských, alebo celoštátnych záhradníckych výstavách, ktoré vyčleňujú priestory pre prezentáciu cintorínskej kultúry.

    Počas nášho pobytu sa konali dve krajské výstavy. Na výstave v Rietbergu bola venovaná plocha na prezentáciu kamenárskej výroby náhrobkov a pre vzorové výsadby hrobov priamo na hlavnej výstavnej ploche. Mesto Schleswig, naopak, veľmi vhodne využilo na tento účel plochu starého zaniknutého pohrebiska pri kostole uprostred mesta. Práve jesenná výsadba hrobov s cyklámenmi, vresmi a astrami v kombinácii s pôdopokryvnými drevinami bola veľmi pôsobivá a dôstojná. Aj keď cintorínska kultúra na Slovensku a v Nemecku má odlišný historický vývoj a teda napodobovanie nie je celkom žiaduce, vzhľadu našich pohrebísk by pomohla najmä profesionálna údržba hrobov a zvýšenie podielu zelene, či už stromov, živých plotov, alebo trávnatých povrchov hrobov. Záverom možno konštatovať, že výsledkom výmenného pobytu bolo aj skvalitnenie poznatkov z oblasti plánovania, správy a údržby pohrebísk. Snáď aj ďalším vzdelávaním odbornej a laickej verejnosti v tejto oblasti prispejeme k zvyšovaniu úrovne cintorínskej kultúry na Slovensku. Pretože úcta k pamiatke predkov je odrazom kultúrnosti národa.

    Ing. DENISA HALAJOVÁ, PhD.,
    Katedra záhradnej a krajinnej architektúry FZKI