e-poľnohospodár

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Home Kategorie spravodajstva Poľnohospodár 8/62 Klimatická zmena a jej možný vplyv na poľnohospodárstvo Slovenska

    Klimatická zmena a jej možný vplyv na poľnohospodárstvo Slovenska

    E-mail Tlačiť

    vpp zavlahaAj našich poľnohospodárov trápia v posledných rokoch výkyvy počasia vo vegetačnom období, silné prívalové zrážky, búrky aj s krupobitím, alebo naopak, chýbajúce zrážky, ktoré znižujú hektárové výnosy a kvalitu úrody.

    Vieme, že klimatické zmeny môžu vo veľkej miere ovplyvniť život človeka, preto je veľmi dôležité poznať ich pravdepodobný účinok, čo do kvality, ale aj kvantity. Predmetom skúmania je najmä klimatická zmena, teda len tá časť zo všetkých zmien klímy, ktorú podmienil človek svojimi aktivitami.

    Klimatológovia na Slovensku vypracovali scenáre možnej zmeny klímy na základe očakávaného zosilnenia skleníkového efektu atmosféry v nasledujúcich rokoch. Pre možnú klimatickú zmenu existuje pre naše územie niekoľko scenárov. Priemery teploty sa môžu zvýšiť do roku 2075 podľa starších scenárov o 1,0 až 2,5 °C na severe aj na juhu, pričom na juhu Slovenska to môže byť o niekoľko desatín stupňa viac. Scenáre zmien úhrnov a režimu zrážok sú oveľa komplikovanejšie, kvôli zjednodušeniu by sme ich mohli vyjadriť nasledovne: ročný nárast úhrnov zrážok na juhozápade od 0 do 20 %, na severe od 0 do 10 %, v rozdelení zrážok počas roka možno očakávať skôr nárast v zimnom polroku a zníženie v letnom polroku

    Zmena klímy, pri ktorej sa predpokladá aj zmena doterajšieho charakteru prúdenia v atmosfére nad daným územím, môže výraznejšie ovplyvniť aj typický ráz klimatických pomerov na našom území a následne výrazne ovplyvniť aj sektor poľnohospodárstva. Zistilo sa, že nástup vegetačného obdobia sa zrýchľuje a koniec oneskoruje v porovnaní s posledným hodnoteným klimatickým normálom 1961 − 1990. Dlhšie vegetačné obdobia výrazne ovplyvňujú možnosti poľnohospodárstva v pestovaní teplomilnejších plodín, pretože sa zvyšuje aj celkové množstvo (príkon) fotosynteticky aktívneho žiarenia.

    Zistilo sa, že v prípade podmienok klímy pri stave 2xCO2 vo veľkom vegetačnom období (VVO) v podmienkach Podunajskej nížiny, môže VVO (s dennými priemermi teploty vzduchu 5 °C a viac) pretrvávať aj počas celej zimy, čo môže nepriaznivo ovplyvniť prezimovanie niektorých ovocných drevín. Zároveň sa predpokladá, že očakávané otepľovanie výrazne ovplyvní aj regióny súčasnej poľnohospodárskej výroby a pásmovitosť rozmiestnenia poľných a záhradných plodín. Predpokladá sa posun pestovania teplotne náročnejších plodín z dnešných podmienok Podunajskej a Východoslovenskej nížiny až do polôh kotlín Liptova a Turca.

    V uplynulých rokoch sa stále častejšie u nás objavujú vlny horúčav, teda obdobia s extrémne teplým počasím, často sprevádzaným vysokou vlhkosťou vzduchu. Trvajú dlhšie ako napr. v 80-tych rokoch minulého storočia. Určite ste zaregistrovali aj epizódy veľmi teplého počasia v zimných mesiacoch, napr. február 2016, keď sme mali denné teploty až do 20°C. Samozrejme, že ak po takomto teple príde prúdenie studeného vzduchu k nám, ovocné stromy sú veľmi citlivé a mráz „oberie“ úrodu už na začiatku. Toto sa stalo aj v roku 2016, aj v roku 2017. V lete sú na našom území častejšie prívalové zrážky a búrky s intenzívnym krupobitím, ktoré tiež dokážu poškodiť úrodu.

    Veľkým problémom sa stáva sucho. Dlhotrvajúce bezzrážkové obdobie na našom území vyčerpáva rastlinstvo, ale aj pôdu. Preto treba vodu k rastlinám priviesť a zabezpečiť ich správny rast a vývoj, a to aj obnovením zavlažovacích sústav na našich poliach, alebo sa zamerať na pestovanie rastlín, ktoré dokážu viac odolať stresu z nedostatku vody. Klimatická zmena sa môže prejaviť vo všetkých sférach života spoločnosti. Preto je nutné, ako sa uvádza v záverečnej správe k projektu Dôsledky klimatickej zmeny a možné adaptačné opatrenia v jednotlivých sektoroch, aby sa spoločnosť pripravila na dôsledky klimatickej zmeny nielen v poľnohospodárstve a lesníctve, vodnom hospodárstve, ale aj v energetike, doprave, fi nančníctve či zdravotníctve, a to čím skôr.

    Mgr. Miriam Jarošová, PhD., ŽU v Žiline
     
    vpp zavlaha 

    Obnovenie zavlažovacích sústav na našich poliach je jedným z hlavných opatrení proti suchu

    Foto: archív VPP