e-poľnohospodár

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Home Kategorie spravodajstva Poľnohospodár 7/62 Klimatická zmena si vyžaduje (aj) kritické myslenie

    Klimatická zmena si vyžaduje (aj) kritické myslenie

    E-mail Tlačiť

    klimaticka zmenaZmeny klímy, globálne problémy dneška, ovplyvňujú nielen životné prostredie, fungovanie prirodzených ekosystémov, ale aj riadenú poľnohospodársku výrobu, produkciu potravinových zdrojov, kvantitu, kvalitu produkcie a zdravie človeka. Čo v rámci svojich študijných programov a predmetov v tejto oblasti ponúka študentom naša univerzita?

    Voda, voda, samá voda

    V roku 2010 sa na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva začal v spolupráci s Ústavom hydrológie SAV riešiť projekt budovania Centra excelentnosti pre integrovaný manažment povodí v meniacich sa podmienkach prostredia. Vzniklo v roku 2013 a jeho úlohou je výskum tvorby odtoku a dynamiky zásob vody v pôdach hlavných povodí Slovenska, rozširovanie poznatkovej základne, diagnostika a prognózovanie hydrologického režimu povodí v podmienkach prebiehajúcej klimatickej zmeny. Pracovisko umožňuje zlepšiť vyhodnocovanie a pravdepodobnosť prognózy vzniku povodní a sucha ako dôsledkov dopadu extrémnych meteorologických javov.

    Vysoký prírodný potenciál, ale...

    Riešiteľský kolektív z Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva vypracoval v roku 2015 Stratégiu rozvoja vidieka Nitrianskeho samosprávneho kraja na roky 2016 – 2022, s podtitulom Zelená infraštruktúra - fenomén našej doby. Spoločným menovateľom projektu je pojem „zelený“ vidiek / dedina. Klimatická zmena a jej dôsledky sa prejavujú stále jasnejšie. Vidiek sa bude rozvíjať iba v prípade adaptácie na ne. V krajine bude treba preto realizovať opatrenia zamerané na poľnohospodárstvo, vodné hospodárstvo, ekologickú stabilitu, ochranu pôdy a podobne. Nitriansky samosprávny kraj disponuje takýmito štúdiami a strategickými plánmi, a to aj preto, že v rámci Slovenska má najlepšie podmienky pre poľnohospodársku produkciu, ale zároveň patrí z hľadiska klimatických zmien k najzraniteľnejším.

    Kľúč k potravinovej bezpečnosti

    Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov ponúka v rámci svojich študijných programov nové predmety, z ktorých študenti nadobudnú poznatky o mechanizmoch a prírodných zákonitostiach, ktoré sa podpisujú na produkcii a kvalitatívnych vlastnostiach rastlín v súvislosti s klimatickými zmenami. Ide o predmety klimatická zmena, produkcia a kvalita rastlín, fyziológia stresu rastlín, produkčná ekologická a klimatická zmena, základy biologickej bezpečnosti, udržateľná produkcia potravín, životné prostredie a zdravie. Prinesú študentom informácie, ktoré budú v budúcnosti kľúčové z hľadiska potravinovej bezpečnosti.

    Ľudstvo závisí od rastlín

    Pristavme sa pri predmete produkčná ekologická a klimatická zmena. Okrem klasických tém, akými sú limitujúce faktory produkcie rastlín, evolúcia a mechanizmy fotosyntézy, rast a tvorba úrod v meniacich sa podmienkach prostredia, ekofyziológia porastu a podobne, ponúka aj aktuálne vedecké argumenty o klimatických zmenách, globálnom otepľovaní, príčinách, zdrojoch emisií skleníkových plynov, dôsledkoch na produkčné schopnosti rastlín, ale aj na poľnohospodársku krajinu ako celok. Prečo je tento typ predmetu podľa slov jeho garanta prof. Ing. Mariána Brestiča, CSc., z Katedry fyziológie rastlín FAPZ, taký dôležitý? „Pretože ľudstvo bolo, je a bude čoraz viac závisieť od rastlín. Rastliny ponúkajú človeku stavebný materiál, potravu, stavebné látky a komponenty potrebné pre jeho zdravie. Nákladovosť na výrobu 100 gramov sacharidov a proteínov je pri rastlinách mnohonásobne nižšia ako pri zvieratách, nehovoriac o efektívnosti využitia sladkej vody, ktorej je čoraz väčší nedostatok, na produkciu. Predmet má za cieľ ukázať budúcim odborníkom spojitosti medzi prostredím a rastlinami a poukázať na dopady ľudskej činnosti, a to v podobe globálneho otepľovania, klimatických extrémov, aridizácie a dezertii kácie regiónov a ich dopadu na prirodzenú vegetáciu, biodiverzitu a produkčné schopnosti rastlín. Dôsledkom je nedostatok potravín a vody v určitých častiach sveta, lokálne konl ikty a migrácia populácie. Poľnohospodárstvo bez l exibility a schopnosti reagovať na aktuálne zmeny prostredia, bez reálnej podpory v základnom a aplikovanom výskume, nie je udržateľné,“ konštatuje prof. Brestič a dodáva, že moderné vzdelávanie musí byť založené na výskume. Vo vyspelom svete, ale aj v rozvojových krajinách, si dôsledky klimatických zmien čoraz zodpovednejšie uvedomujú nielen politickí lídri, ale aj predstavitelia univerzít či vedeckých inštitúcií. Podporujú rozvoj nových metodologických prístupov a vedeckých smerov, ktoré sa opierajú o analýzy a potreby, napr. hĺbkovo študujú mechanizmy tolerancie na environmentálne stresy, pričom výsledky napomáhajú zlepšovanie rastlín, alebo ponúkajú možnosti zefektívňovania využitia prostredia rastlinami. Z biotechnológií sa v posledných rokoch rozvinuli vetvy genomiky, proteomiky, taskriptomiky atď. V krátkom čase sa otvoril široký priestor v oblasti nanobiotechnológií. Na mnohých zahraničných univerzitách vyrastajú kompetentní odborníci vďaka tomu, že vzdelávanie a výskum sa zameriavajú na cieľ a vízie, a nie na prežitie. Mladí ľudia sa aktívne podieľajú na riešení problémov, uplatňujú svoju kreativitu. Vidno to napríklad aj na kvalitných publikáciách, pochádzajúcich dokonca z tzv. zabudnutých a často pre nás neznámych častí sveta. „Dopady klimatickej zmeny na poľnohospodárske rastliny sú komplexným problémom a treba o nich so študentmi hovoriť“, prízvukuje prof. M. Brestič. Predmet ponúka diskusný priestor na analýzu stavu v oblastiach, ktoré sú z hľadiska budúcnosti produkcie rastlín dôležité a napomáha rozvíjať kritické myslenie, analyzuje mýty a fakty o tom, aká bude naša realita v budúcich desaťročiach.

    Šľachtenie zvierat a životné prostredie

    Znížením emisií metánu do ovzdušia sa zaoberá predmet šľachtenie zvierat, ktorý sa takisto vyučuje na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov. Šľachtenie je založené na princípoch cieľavedomého zlepšovania úžitkových vlastností hospodárskych zvierat. Vedie to k zvyšovaniu efektívnosti produkcie, čím sa zlepšuje nielen udržateľnosť poľnohospodárstva, ale v dôsledku selekcie dochádza aj k zmenám v metabolizme zvierat, teda k signii kantnému zníženiu emisií metánu do ovzdušia. Aj výskum v oblasti výživy prežúvavcov vedie v konečnom dôsledku k zníženiu vylučovania N-zlúčenín do životného prostredia.

    Ekotechnológie pre udržateľné hospodárenie

    Predmet ekologické inžinierstvo a obnova ekosystémov prináša študentom na Fakulte európskych štúdií a regionálneho rozvoja poznatky o interakciách medzi ekosystémami a environmentálnou záťažou a princípoch ekologického dizajnu. Budúci odborníci budú schopní identii kovať hlavné zdroje environmentálnej záťaže, navrhovať ekotechnológie, využívané pri obnove štruktúry a funkcie ekosystémov, ale navrhovať aj dizajn udržateľnej praxe hospodárenia v krajine.

    r

    klimaticka zmena

    Rastliny ponúkajú človeku stavebný materiál, potravu, stavebné látky a komponenty potrebné
    pre jeho zdravie

    Foto: za