e-poľnohospodár

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Home Kategorie spravodajstva Poľnohospodár 15-16/59 Peter Ondrišík: Na fakulte musí vládnuť akademická úcta a žičlivosť

    Peter Ondrišík: Na fakulte musí vládnuť akademická úcta a žičlivosť

    E-mail Tlačiť

    ondrisikRozhovor s novým dekanom Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov

    Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre pripravuje odborníkov v oblasti tvorby, využitia, ochrany a zhodnocovania potravinových zdrojov rastlinného a živočíšneho pôvodu. Od 1. februára 2015 ju vedie doc. Ing. PETER ONDRIŠÍK, CSc.

    Pán dekan, v predchádzajúcom období ste pôsobili ako prodekan pre rozvoj FAPZ a vzťahy s verejnosťou. Aký je to pocit byť dekanom najstaršej fakulty SPU?

    Je to pocit veľkej zodpovednosti a intenzívnej činnosti. Ako prodekan som mal veľa zodpovednosti, ale v konečnom dôsledku rozhodnutia ovplyvňujúce chod celej fakulty prijímal dekan. Teraz je plná zodpovednosť na mojich pleciach a to je po psychickej stránke veľmi náročné. Našťastie, moji predchodcovia, s ktorými som 12 rokov spolupracoval vo vedení fakulty a veľa sa od nich naučil, boli pre mňa dobrým vzorom.

    V čom podľa vás spočíva jedinečnosť fakulty v kontexte poskytovania vzdelávania na Slovensku?

    FAPZ v súčasnosti predstavuje konsolidovanú inštitúciu, poskytujúcu vzdelávanie v tradičných poľnohospodárskych disciplínach, ako aj v ďalších atraktívnych a pre prax potrebných oblastiach. V tomto smere má na Slovensku jedinečné postavenie. Máme akreditované študijné programy, ktoré pokrývajú celý rozsah poľnohospodárskej prvovýroby. Keďže fakulta disponuje dostatočným počtom profesorov, môžeme dôsledne dodržiavať víziu Bolonského procesu – trojstupňový systém štúdia s rastúcim počtom ponúkaných študijných programov od bakalárskeho cez inžinierske až po doktorandské štúdium.

    S akými prioritami ste prevzali manažovanie FAPZ? Je niečo kľúčové, čo vnímate ako problém?

    Mojou snahou bude, aby fakulta aj v roku 2019 bola v pozícii mienkotvornej inštitúcie so silným potenciálom a vedeckovýskumnými tímami schopnými riešiť koncepcie udržateľného poľnohospodárstva a výživy obyvateľstva aj v podmienkach meniacej sa klímy. Budem sa snažiť o hľadanie a realizáciu rozhodnutí typu „win-win“ vždy, keď to pôjde. Rešpekt k človeku, úcta k odvedenej práci pre pracovisko a ocenenie práce považujem za dôležité zásady. Ako dekan si trúfnem prijímať aj zložité rozhodnutia. Som toho názoru, že intelektuálne vyspelá komunita dokáže prekonať aj ťažké situácie, keď riadiaci pracovníci jednajú otvorene, vecne argumentujú a ukážu i pozitívne východiská. Ľudia sú citliví na pokrytectvo, zahmlievanie alebo prekrúcanie faktov, arogantné vystupovanie či podceňovanie zo strany svojho nadriadeného. Hlavným problémom v budúcnosti bude zabezpečenie bezproblémového chodu fakulty pri stále klesajúcom počte študentov a s tým súvisiacim znižovaním rozpočtu. Keďže počty uchádzačov o štúdium asi nebudú rásť, budeme musieť zvýšiť naše výkony vo vede a výskume.

    Neustále sa diskutuje o uplatnení absolventov tradičných poľnohospodárskych študijných programov, ktoré v rámci SPU ponúka najmä FAPZ. Vychovávať študentov týchto programov - bez ohľadu na poskytovanú vysokú kvalitu, nemusí vždy končiť úspechom. Aké prekážky v tomto smere prekonáva fakulta? Zmenili by ste niečo vo vysokom školstve na Slovensku?

    O tejto otázke by sme mohli dlho diskutovať a netýka sa iba uplatnenia našich absolventov. Po roku 1989 vyrastali ako „huby po daždi” nové vysoké školy a v súčasnosti máme veľké množstvo univerzít a malý počet maturantov, ktorý sa aj v budúcnosti bude znižovať. Vzniká tak veľký boj o študenta, ktorý negatívne ovplyvňuje kvalitu vysokoškolského vzdelávania. Fakulty znižujú nároky na prijímacích pohovoroch, skúškach, štátniciach a do praxe často odchádzajú absolventi, ktorí sa nedokážu uplatniť. Pokiaľ budú vysoké školy financované podľa počtu študentov, nemajú šancu kvalitatívne sa posunúť dopredu. Najväčší problém z hľadiska počtu študentov majú práve tie fakulty, ktoré pôsobili pred rokom 1989 a pripravujú absolventov pre výrobnú prax a nie pre kancelárie a úrady. To sa týka aj FAPZ, ktorá, spolu s FZKI, ako jediná na Slovensku pripravuje odborníkov pre poľnohospodársku prvovýrobu. Na jednej strane je to jej výhoda, pretože nemá na Slovensku konkurenciu. Na druhej strane pri znižovaní záujmu o tradičné poľnohospodárske študijné programy - ktoré je aj výsledkom postoja štátu k poľnohospodárstvu - sa situácia nezmení a budeme doslova zápasiť o každého študenta. Podľa môjho názoru treba zracionalizovať počet univerzít, resp. fakúlt tak, aby bol pretlak záujemcov na prijímacích pohovoroch a mohli by sme si vyberať študentov podľa vedomostí a nie nevyhnutnosti obsadiť ponúkané miesta.

    Ktoré výsledky vedeckej, tvorivej činnosti na FAPZ považujete za najväčší úspech?

    Naši pracovníci sú úspešní v získavaní projektov z fondov EÚ (ako jediná fakulta SPU sme získali samostatne projekt zo štrukturálnych fondov v oblasti Centier excelentnosti a ako jedna z mála fakúlt na Slovensku, ktoré takýto projekt získali, sme ho aj dokázali obhájiť a v 2. kole znovu získať podobný projekt), ako aj iných grantových agentúr. Je to zásluha pracovníkov fakulty, ktorí svojimi vedeckými a publikačnými výstupmi splnili prísne podmienky pre získanie takýchto projektov. Kvalita našich pracovníkov sa prejavila aj v komplexnej akreditácii, kde sme podľa neoficiálnych informácií v oboch hodnotených vedných oblastiach získali najvyššie hodnotenie „A“. Chcel by som sa aj touto cestou poďakovať všetkým spolupracovníkom, ktorí sa na tomto úspechu podieľali, pretože bez ich úsilia by fakulta takýto výsledok nedosiahla.

    Môžete nám priblížiť vízie fakulty do budúcnosti?

    V oblasti vzdelávania budeme podporovať tvorbu ucelených študijných programov vyučovaných v anglickom jazyku, zvyšovať počet zahraničných učiteľov a študentov na fakulte, budeme sa snažiť zvýšiť, resp. udržať záujem študentov o štúdium na fakulte, odstraňovať anonymitu z pedagogického procesu a venovať pozornosť talentovaným študentom. Zvýšenú pozornosť chcem venovať kvalite výučby. V oblasti výskumu budem podporovať projektovú činnosť tvorivých pracovníkov, publikovanie v zahraničných indexovaných vedeckých časopisoch, vytvárať priestor pre uchádzanie sa o medzinárodné projekty. Našou snahou bude udržať súčasnú úroveň zapojenia do domácich grantových schém, v maximálnej miere využiť vedecký potenciál, materiálové a technické prostriedky fakulty, rozvíjať spoluprácu so zahraničím, s inými pracoviskami SPU, univerzitami a SAV. A čo je tiež veľmi dôležité, na fakulte musí vládnuť akademická úcta a žičlivosť, pretože akýkoľvek akademický úspech niekoho z nás je súčasne spoločným úspechom.

    Ako chcete motivovať pedagógov?

    Ako povedal klasik, odkedy Feničania vymysleli peniaze, netreba ďakovať. Finančná motivácia je v súčasnosti najlepší nástroj na zaktivizovanie ľudí. Pripravili sme nový systém hodnotenia pedagogických pracovníkov, ktorý bude viac odrážať ich výkony vo vede a výskume. To, čo určuje „hodnotu” fakulty, sú najmä jej úspechy v publikačnej činnosti, získavaní grantov a pod. Z tohto dôvodu sme tieto aktivity podporili a iniciatíva pedagogických zamestnancov v týchto činnostiach sa priaznivo prejaví aj na ich osobnom ohodnotení. Pevne však verím, že sú medzi nami ľudia, pre ktorých je spoločenské uznanie vedeckej komunity rovnako dôležité ako finančné ocenenie.

    Na SPU ste nastúpili v roku 1976. Ako ste začínali?

    Vyštudoval som fytotechnický odbor na Agronomickej fakulte. Po piatich rokoch štúdia a absolvovaní povinnej vojenskej služby som nastúpil na študijný pobyt a po roku som bol prijatý na internú ašpirantúru. Po jej ukončení som začal pracovať ako pedagóg na Katedre ochrany životného prostredia a mikrobiológie.

    Keď sa vrátite do svojich študentských čias, ako sa hodnotíte? Boli ste uvedomelý, zodpovedný študent? Akí sú podľa vás tí dnešní?

    Hm. Asi to už dnes nie je moderné, ale bol som poctivý študent a končil som s vyznamenaním ministra školstva. Počas mojich študentských čias bolo málo vysokých škôl a na prijatie bolo treba uspieť na prijímacích pohovoroch. Z toho vyplývala aj snaha študentov štúdium dokončiť a tomu podriadili všetko úsilie. V súčasnosti, keď je systém financovania škôl založený na počte študentov, školy znižujú náročnosť na štúdium a na vysokú školu prichádzajú nedostatočne pripravení maturanti. Na to, akí sú dnešní študenti, má vplyv aj výchova v rodine. Naša generácia bola vychovávaná prísnejšie a to sa prejavovalo aj počas štúdia. Spomínam si, ako sme absolvovali dvojtýždňové brigády, v treťom ročníku sme boli v konzervárni v Pohronskom Ruskove. Predstavte si 70 chlapcov bez pedagogického dozoru - a nebol s nami žiadny problém. Určili sme si spomedzi nás hovorcu, ktorý všetko vybavoval a podnik bol veľmi spokojný s našou pracovnou morálkou i správaním. Neviem si v podobnej situácii predstaviť dnešných študentov...

    Pán dekan, prezraďte nám ešte na záver, aké máte záľuby? Rád si prečítate dobrú knihu či pozriete film?

    Mojou hlavnou záľubou sú moji dvaja vnuci. Kvôli nim som sa naučil chodiť do kina (samozrejme na rozprávky), do detských kútikov, na rôzne detské podujatia a pod. Veľmi rád oddychujem aj pri čítaní detektívok, sci-fi alebo thrilleroch. Nakupujem množstvo kníh, ktoré po prečítaní zvyčajne venujem knižnici, aby sa z nich potešili aj iní.

    Riadite sa v živote nejakým mottom?

    Celý život sa snažím riadiť slovami: „Nerob druhým to, čo nechceš, aby iní robili tebe.“ Myslím si, že ublížiť sa dá ľahko, no ťažšie napraviť. Preto verím, že aj na konci funkčného obdobia sa budem môcť každému smelo pozrieť do očí. Tiež sa snažím riadiť krédom: „Ži a nechaj žiť.“ Človek by mal byť veľkodušný vtedy, keď je to možné a prísny, keď treba. Dobrosrdečnosť, ochota, priateľskosť a najmä spravodlivosť sú hodnoty, ktoré si slušní ľudia vždy vážili a tí, ktorí to nepochopia si nezaslúžia našu pozornosť.

    Renáta Chosraviová 

    ondrisik

    Dekan FAPZ doc. Ing. Peter Ondrišík, CSc.

    Foto: za