Ako inak začať nový vydavateľský ročník, ak nie pohľadnicou z letnej dovolenky! Aj keď, tie naozajstné, trochu gýčové, trochu nostalgické, už akosi vychádzajú z módy. Kto by sa už namáhal písať, zháňať známku a poštovú schránku, keď je omnoho jednoduchšie zachytiť videnú krásu objektívom a poslať ju okamžite prostredníctvom sms-ky ďalej.
Takýto pozdrav síce poteší, ale je ako mydlová bublina, ktorá sa zatrblieta, zaskvie a zaniká. Naša pamäť, dokonalý to kompjúter, to je však niečo úplne iné. Fixuje veci dávno minulé a videné, ktoré premaže iba nový a silný zážitok.
Taký som mala počas tohtoročnej dovolenky vo Vysokých Tatrách. Navštívila som ich po prvýkrát po veternej smršti spred štyroch rokov. Potvrdilo sa, že platí, lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Bola som otrasená pohľadom na holé pláne pozdĺž električkovej trate zo Štrbského Plesa do Smokovcov. Na kýpte, ktoré ostali po hrdých smrekoch. Na potôčiky, ktoré skackali po kameňoch bez ochrany lesnej kupoly. Na osamelé stromy, ktoré sa ukázali silnejšie ako uragán...
Moje spomienky spred mnohých rokov blednú a nahrádzajú ich nové dojmy. Majú sýtu fialovú farbu. Všade, kam oko dovidí. Naše malé veľhory vo fialovom balení. Akoby sa príroda hanbila za to, čo spôsobila a snažila sa nahotu svahov zahaliť kvetinovým kobercom. Aby potešila srdcia aj zrak návštevníkov hôr. Zámer sa jej vydaril, svedčia o tom na pol ucha zachytené obdivné rozhovory turistov. A stránky aktuálnej tlače. Z nej sa človek následne dozvie, že to kvitla vŕbovka úzkolistá. Tak, a nová informácia je zapísaná v "databáze". Je čas, aby sme ju opäť začali aktualizovať. Pretože končí čas leňošenia a začína nový akademický rok. Nech je úspešný, pre vás, milí študenti, aj pre nás, vážení kolegovia!
