Ekologická výroba v Srbsku začala koncom 70-tych rokov. V súčasnosti sa realizuje na ploche okolo 5-tisíc ha, pričom ďalších 9-tisíc je v období prechodu k ekologickej výrobe. To je iba 0,3 % z celkovej výmery ornej pôdy krajiny. Podľa prof. Mirjany Miloševićovej, štátnej tajomníčky MP Srbska, v budúcnosti majú veľké šance zväčšiť plochy pre organickú výrobu až na 600-tisíc ha. „V súčasnosti sa ekologickému poľnohospodárstvu venuje okolo 700 farmárov. Naším cieľom je prevziať európsky model ekologického poľnohospodárstva,“ dodáva.
Ekologické poľnohospodárstvo (EP) v Srbsku je podelené na oblasti. Vo Vojvodine sa najviac pestuje zelenina, v centrálnej časti ovocie a v južnej sa venujú chovu hovädzieho dobytka. Hlavnou hnacou silou rozvoja politiky ekologického poľnohospodárstva je vláda. „Naša krajina sa uchádza o vstup do EÚ. Aj preto vláda prijala viacero opatrení, s cieľom zlepšiť všeobecné podmienky pre poľnohospodárstvo (úvery pre poľnohospodárov, dotácie pre rôzne produkty, atď.). Naším plánom je, aby EP po roku 2013 slúžilo ako model pre ostatné odvetvia poľnohospodárstva Srbska pri vstupe do EÚ,“ uviedla M. Miloševićová. Pomôcť srbským ekovýrobcom by mal aj nový zákon o EP, ktorý bude prijatý v týchto dňoch. Podľa slov štátnej tajomníčky musia srbskí poľnohospodári, ktorí sa chcú venovať organickému pestovaniu plodín a chovu dobytka, prekonávať viacero problémov. Jedným z nich je aj získavanie potrebných informácií a absencia vzdelávania v uvedenej oblasti. „Z tohto dôvodu plánujeme otvoriť moderné edukačné strediská pre EP pri stredných poľnohospodárskych školách a zriadiť samostatné a špecializované centrá celoživotného vzdelávania. Mali by sa formovať v miestach, kde je tradícia pestovania ekologických výrobkov. Jedno z nich je aj obec Selenča,“ povedala M. Miloševićová a zdôraznila, že v tejto oblasti sa už úspešne realizuje aj aktívna spolupráca so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou.
V poslednom čase v Srbsku zaznamenávajú vzrastajúci záujem o biopotraviny. Podľa najnovších štúdií sú srbskí spotrebitelia (najmä mestskí, predovšetkým ženy), vo veku od 20 do 40 rokov, ochotní priplatiť za biopotraviny z tradičných regiónov, lebo sú vyrábané bez použitia chemických látok. „Napriek tomu, že sú zdravšie ako bežné potraviny, ich dostupnosť na domácom trhu nie je ideálna. Bioobchodov je málo a ceny produktov sú pomerne vysoké. V porovnaní s konvenčnými výrobkami sú ceny biopotravín o 20 až 30 % vyššie. Zatiaľ nedokážeme konkurovať produkcii zo západnej Európy, kde sú oveľa vyššie dotácie na výrobu ekoproduktov ako u nás,“ skonštatoval Jozef Gašparovski z firmy Zdravo Organic.
-rch-
