„Knižkový“ prívlastok dostal v roku 1955, keď bola v bývalom Československu po prvýkrát vyhlásená rovnomenná masová akcia. V snahe zlepšiť propagáciu knižného trhu a zvýšiť záujem o literatúru ju iniciovalo vtedajšie ministerstvo kultúry po dohode so Zväzom československých spisovateľov, nakladateľstvami, knižným obchodom a ďalšími organizáciami.
Názorov, prečo vybrali práve prvý jarný mesiac, je dnes viacero. Jedni sú presvedčení, že na počesť významnej postavy slovenskej histórie, šíriteľa knižnej kultúry, Mateja Hrebendu Hačavského, ktorý sa v marci narodil aj zomrel, podľa iných sa tento termín neviaže k nijakému výročiu a marec bol vybraný viac-menej náhodne. A niektorí zlomyseľníci tvrdia, že hlavným dôvodom vzniku novej tradície bolo vypredať z knižných skladov ležiaky, ktoré sa neminuli pred Vianocami...
Kto bol Matej Hrebenda?
Matej Hrebenda Hačavský (10. 3. 1796 - 16. 3. 1880), rodák z Píly pri Tisovci, legendárny rozširovateľ slovenských a českých kníh, ľudový básnik, národný buditeľ a zberateľ národných piesní a rozprávok. Zaslúžil sa o rozvíjanie slovenského národného povedomia a života v období národného obrodenia. Miloval knihy a tie sa stali jeho osudom. Hoci mal od detstva slabý zrak a napokon celkom oslepol, do konca života ich predával, rozdával a zbieral. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal s poúčaním, šíril kultúru a osvetu. Prechodil nielen celé Slovensko a Uhorsko, ale bol aj v Prahe a Viedni. Staré knihy, ktoré zachránil pred zničením, posielal do škôl a spolkových inštitúcií, alebo ich nosil popredným vzdelancom. Rozširovaním obľúbených kalendárov medzi slovenským ľudom prispel k tomu, že aj chudobní a nevzdelaní ľudia spoznávali knižnú kultúru a získavali prehľad o verejnom dianí. Svoju súkromnú zbierku kníh daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému Gymnáziu v Revúcej.
-r-
