Medzi osobnosti, ktoré významne prispeli do pokladnice poznania i histórie našej univerzity, patrí aj Dr. Ing. ANDREJ KARAKOZ, vedecký pracovník VÚŽV v Nitre a v rokoch 1965 až 1971 externý pedagóg Katedry plemenárskej biológie Agronomickej fakulty VŠP. Koncom januára sme si pripomenuli jeho 110. výročie narodenia.
Narodil sa 29. januára 1900 v Kyjeve. Jeho životná cesta bola poznačená nielen revolučnými udalosťami začiatku 20. storočia, ale v podstate celou dobou, až do predčasného skonu v roku 1972. Ako nám, svojim žiakom, povedal 21. augusta 1968, utekal pred svojimi i svojím osudom, ale im neutiekol. Bol Rus a aj ním ostal. V tom čase síce občan ČSSR, ale, žiaľ, vždy poznačený biľagom emigrant. Celý život zasvätil vedeckej a pedagogickej práci v oblasti genetiky, plemenárskej biológie a fyziológie hospodárskych zvierat. Prácou, vedomosťami a hlavne ľudskými vlastnosťami si postavil piedestál vysoko erudovaného odborníka v teórii a praxi plemenitby hospodárskych zvierat. Významne to dokumentuje jeho dielo, zhmotnené v knižných publikáciách, ktoré sa stali základom duchovného majetku zootechnikov, plemenárskych pracovníkov, výskumníkov a učiteľov. Karakozove publikácie z oblasti teórie, praxe a pedagogiky (Teoretické základy plemenné analýzy, 1947; Základy plemenitby hospodárskych zvierat, 1962; Genetika hospodárskych zvierat, 1964; O zootechnickom výskumníctve, 1968) sú stálym prameňom odborného, ale aj etického vzdelávania našej pospolitosti aj v dnešných dňoch.
Vo svojej vedeckej a pedagogickej činnosti, ktorá v dôsledku neprajnosti doby a hlavne zloby ľudského faktora rokov minulých nebola plne docenená a ocenená, pochopil a akceptoval začiatok novej epochy myslenia a vývoja spoločnosti v kontexte zložitosti života. Predpokladal, predvídal a hlavne uplatňoval zásadné zmeny myslenia nielen v zootechnickej teórii a praxi, ale aj v širokých dimenziách rozvoja pôdohospodárskych vied a uplatňoval ich vo výchove vysokoškolákov i praktikov. Žiaľ, ani v 60. rokoch, napriek odbornej, pedagogickej úrovni a ľudským vlastnostiam, nebola realizovaná možnosť jeho ustanovenia na titulárne plnohodnotného pedagóga. To je však častý údel významných a vzácnych osobností. Dôležité je, že sa zaslúžil o generáciu vysokovzdelaných odborníkov a pedagógov, ktorí pôsobia dodnes a jeho vedomosti i názory odovzdávajú ďalším. Autoritu, nevšednú hĺbku a čistotu charakteru, si Andrej Karakoz zachoval aj v ťažkých osobných skúškach života, čím dokázal vo svojich žiakoch a priateľoch zapáliť oheň boja za nové poznatky, etiku pôsobenia a ich presadzovanie v kontinuite našich neľahkých dejín. Bol veľmi náročný na seba, no ľudský a tolerantný k spolupracovníkom a študentom, ktorých vyučoval. Jeho prednášky boli zážitkom svojou odbornosťou a súčasne kultúrou ducha všeobecného vzdelania.
Bol filozofom zootechniky, ktorého elán, humanizmus, mladíckosť a presadzovanie čistoty vzťahov v práci, súkromnom a verejnom živote sa prelínali s jeho činnosťou a dielom. Veľmi ho bolel egoizmus, ktorý patrí k hlavným nepriateľom pokroku a rozvoja nielen vo výskume, ale aj v spoločnosti. Žiaľ, je to aktuálna a citlivá oblasť nášho bytia aj dnes.
