e-poľnohospodár

  • Zväčšiť veľkosť písma
  • Predvolená veľkosť písma
  • Zmenšiť veľkosť písma
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Home Kategorie spravodajstva Poľnohospodár 15/50 Hnojivo nie je svätec, a predsa robí zázraky

    Hnojivo nie je svätec, a predsa robí zázraky

    E-mail Tlačiť

    V primeranom množstve je to pre pôdu a rastliny liek, v priveľkej dávke jed. Pravdivosť týchto viet potvrdzuje aj prof. Ing. Otto LOŽEK, CSc., vedúci Katedry agrochémie a výživy rastlín, ktorého som oslovila v súvislosti so seminárom o racionálnom používaní priemyselných hnojív a pesticídov, ktorý naša univerzita už po dlhé roky organizuje v spolupráci s a.s. Duslo v Šali, tradičným výrobcom priemyselných hnojív.

    Teda nie "umelých", ako sa to často interpretuje...
    Veru nie, pretože fosforečné a draselné hnojivá sú vyrábané z prírodných surovín, apatitov, fosforitov, draselných solí, ktoré sa vo svete ťažia, tak ako napríklad uhlie. Najlepším zdrojom dusíka je zas vzduch. V Dusle ho skvapalnia, pridajú vodík a získajú čpavok. Dodajú kyslík a je z toho kyselina dusičná. Do nej sa pridá čpavok a už je liadok hotový. Je to chemická výroba, ale z prírodných látok. Preto nie je správny názov "umelé hnojivá", my hovoríme, že sú to hnojivá priemyselne vyrobené, zušľachtené. Iný je povedzme polyetylén, polystyrén, polyvinylchlorid, to sú typické umeliny, v pôde sa nerozkladajú, ani sa v nej nenachádzajú.

    Pán profesor, obligátna otázka, aký je cieľ spomínaných seminárov?
    Treba pripomenúť, že to bol v poradí už dvadsiaty šiesty seminár, to znamená, že má už za sebou dlhodobú tradíciu. Jeho cieľom bolo a je prezentovať praxou overené vedecké poznatky v prospech zefektívnenia rastlinnej výroby. Nemenej dôležité sú aj osobné neformálne stretnutia výrobcov hnojív so spotrebiteľmi. Tí sú zdrojom informácií a podnetov na skvalitnenie služieb zákazníkom. Veď cieľom našej katedry je pomôcť poľnohospodárovi. Výskum nových hnojív je založený na výsledkoch našich pokusov v rôznych lokalitách Slovenska s rôznymi pôdno-klimatickými podmienkami. Využívame spoluprácu s praxou, v ktorej veľmi dobre fungujú aj naši absolventi. Diskutujeme, hodnotíme, aj ekonomické efekty. Keď sú výsledky zlé, navrhneme vrátiť sa z kratšej cesty, pretože očakávaný efekt sa nedostaví.

    Prezentujete výsledky spolupráce so šalianskym Duslom. V čom tkvie táto kooperácia?
    Kapacita akciovej spoločnosti Duslo je veľká, 70 až 80% ich produkcie ide na export. Slovenský trh je pre podnik malý. V spolupráci s nimi pripravujeme podklady pre budúcu spoluprácu, rozhodujeme sa, aké úlohy riešiť, vypracúvame metodiky. Odporučíme percentuálne zloženie hnojiva, oni zas povedia, či to vedia po chemickej stránke zrealizovať, či sa to nebude rozpadávať, či nebude mazľavé, alebo naberať vlhkosť. Keď je hnojivo pripravené vo forme granulátu, my ho odskúšame na rôznych plodinách a v rôznych lokalitách a podľa toho, aké sa dosahujú úrody, štátna skúšobňa ho na základe našich výskumných správ buď schváli, alebo neschváli. Nejdeme naslepo, obaja vieme, čo má zmysel robiť, čo, ľudovo povedané, zaberie. Tak, ako každý rok, aj v tomto máme hospodársku zmluvu s Duslom na testovanie alebo overovanie účinnosti nimi vyrábaných priemyselných hnojív. Teraz tu máme pripravené dve, jedno kombinované bezchloridové hnojivo, teda len dusík, fosfor, draslík a síra. To je výhodné pre rastliny, ktoré neznášajú chloridy, napr. zelenina, vinič, ovocné stromy. Chloridový ión je nahradený síranovým. Síra je biogénny prvok, potrebný pre rastlinný, živočíšny aj ľudský organizmus. Postupne sa vyčerpala z pôdy a tento deficit musíme nahrádzať. Kedysi nám síra padala "zhora" zadarmo...

    To boli tie kyslé dažde?
    Áno, lenže tie si nevyberali a padali nekontrovateľne všade, na lesy, na ľudí, do záhrad. Mamutie podniky, a nielen naše, ale aj z okolitých štátov, vypúšťali exhaláty a vietor ich zanášal na všetky strany. No dnes sú komíny opatrené odlučovačmi a v niektorých oblastiach sa už prejavuje deficit síry v pôde. Preto treba prihnojovať, ale cielene, presne tam, kde to potrebujeme. Preto prišla požiadavka, aby Duslo v spolupráci s nami vyvíjalo nové dusíkato-sírne hnojivá DASA 26/13, resp. 26/5.

    Na základe čoho sa rozhoduje, čo naše pôdy potrebujú?
    Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP) v pravidelných 5-ročných cykloch už od roku 1956 analyzuje obsah dôležitých prvkov v pôdach na celom Slovensku. Mapuje ornú pôdu, lúky a pasienky, vinohrady, trvalé kultúry, ovocné sady, charakterizuje kyslosť pôdy, stanovuje prístupný fosfor, draslík, vápnik a horčík. S týmito hodnotami by poľnohospodár mal vydržať 5-6 rokov. To je preňho nepriama dotácia od štátu, za ktorú sa zatiaľ u nás ešte neplatí. Rozbor je dôležitý nielen pre poľnohospodárov, ale aj pre výrobcov a dovozcov hnojív, aby vedeli, čo vyrábať či dovážať. Napríklad v súčasnosti nám v pôde klesá obsah fosforu, treba sa orientovať na fosforečné hnojivá, máme ešte relatívne dostatočnú zásobu draslíka, ale aj ten už ubúda, už treba rozmýšľať aj nad tým, ako draslík dostať do hnojív, aké suroviny dovážať, kto to bude vyrábať, bilancovať, aká je potreba pre slovenský trh. Ideálne by bolo, a to by sme chceli aj my, aby bol pomer živín v pôde harmonický, vyvážený, teda taký, aký je v rastline. Ak je to tak, nedochádza k deficiencii či nadbytku. Príklad. Keď je nadbytok dusíka, obilie poľahne a zrno v klase začne klíčiť. Keď je ho málo, úroda je nízka a aj kvalita je horšia. V tomto smere je perspektíva používania priemyselných hnojív opodstatnená. V nasledujúcom období sa chceme zamerať aj na hnojivá pre vinič, zeleninu, tabak, ovocné stromy, drobné ovocie atď.

    Je potreba dodávok priemyselných hnojív do pôdy aj dôsledkom nedostatku tých organických?
    Stavy hospodárskych zvierat u nás klesli asi na polovicu. V Holandsku, Dánsku pripadajú na hektár dve-tri dobytčie jednotky. U nás iba 0,45. Preto je tam produkcia organických hnojív väčšia a chýbajúce živiny môžu dodať do pôdy prostredníctvom nich. My ich nemáme dosť, a tak ich musíme dopĺňať inou cestou. Musíme zisťovať, koľko živín v pôde máme, koľko sme schopní cez našu živočíšnu výrobu v príslušnom podniku vyprodukovať a zvyšok doplniť priemyselnými formami. A opäť zdôrazňujem, cielene, podľa toho, aké sú nároky pestovanej plodiny. Presne tak ako u pacienta - najprv sa urobí krvný rozbor a analýza moču a potom sa ordinujú potrebné lieky. Aj v prípade pôdy sú napríklad veľmi potrebné nielen makroživiny, ale tiež mikroživiny, tak ako vitamíny pre ľudí. Sú to katalyzátory enzymatických reakcií a ich nedostatok spôsobuje, že reakcie bežia na nižšie obrátky. Doteraz sa dosť podceňovali, pretože sú drahšie, ale pre kvalitnú úrodu sú potrebné.

    V súvislosti s energetickou krízou sa však často stretávame s názorom, že treba na tento účel využiť aj rôzne druhy odpadu...
    Áno, je to veľmi aktuálna otázka. Možnosti sú tri, - buď odpady skládkovať a nechať problém pre budúce generácie (pozri Sereď, Žiar nad Hronom), spaľovať, čiže púšťať jedovaté plyny do ovzdušia, alebo recyklovať - to je ideálny spôsob. Kompostovať, čo sa na kompostovanie hodí a zapraviť späť do pôdy. Na lokalitách, kde je prirodzene vysoký obsah ortuti či medi možno pestovať rýchlo rastúce rastliny a využiť ich na energetické účely. Mnohí by radi spaľovali aj slamu z obilnín. Názor poľnohospodára je však iný. My slamu potrebujeme na podstielku pre zvieratá a cez maštaľný hnoj ju vrátiť do pôdy alebo priamo zaorať do pôdy. Keď ju budeme spaľovať, organickej hmoty bude ešte menej. Pre obyvateľa je dôležité, aby lacno vyrobil teplo, ale nie na úkor poľnohospodára. Nech sa spaľujú štiepky, drevo, veci, ktoré poľnohospodár nepotrebuje. Keď pôdu budeme ochudobňovať, tak ju nasledujúcim generáciám odovzdáme v horšom stave, ako sme ju dostali my. A to nie je fér. Treba žiť, ale aj nechať žiť iných.

    Vráťme sa však k našej téme. Ako je to v praxi? Pridŕžajú sa farmári pri aplikácii priemyselných hnojív odporúčaní odborníkov? Závisí to od kvality manažmentu. Ak sú v ňom ľudia, ktorí sa veci rozumejú, je to v poriadku. Ale sú aj takí, ktorí sa do hospodárenia na pôde pustili bez potrebných znalostí. Popozerajú, čím hnojí sused a podľa toho sa riadia. Preto sa aj my orientujeme na školenie ľudí z praxe, oboznamujeme ich s novinkami na trhu priemyselných hnojív, učíme, ako to aplikovať, ako to účinkuje na plodiny. Paleta prípravkov je široká, a práve preto ich treba vyberať cielene. Podľa druhu pôdy, prípadne aplikovať živiny delene, v menších dávkach. Je to rozumnejšie, aby sme zbytočne nezaťažovali životné prostredie. Lebo našim cieľom nie je len dopestovať dostatočnú a kvalitnú úrodu, ale ochraňovať aj životné prostredie.

    Oslovila ma vaša poznámka, že hladovanie ľudí začína hladovaním rastlín. Môžete rozviesť túto myšlienku?
    Keď sa pozrieme na svet globálne, vidíme, že ľudí pribúda, ale poľnohospodárskej pôdy na obyvateľa klesá. Počet hladujúcich vo svete je alarmujúci. Stavia sa, pribúdajú diaľnice, rekultivácie nebežia takým tempom, aký je záber pôdy. Prísun živín do pôdy u nás je podstatne nižší, ako je odber živín z pôdy dosiahnutou úrodou. Čiže, keď rastliny nebudú mať dostatok živín z pôdy a nebudeme ich dostatočne hnojiť, budú "hladovať", menej vyprodukujú, bude menej krmív pre zvieratá, a tým menej bude aj pre človeka. My sme tu na to, aby sme robili prevenciu, aby rastliny nehladovali. Tie sú skromné, čakajú, kým si niekto všimne, že žltnú, blednú, vädnú. Nie ako zvieratá, ktoré človeka aj svojím hlasom upozornia, že sa má o ne postarať. Rastlina nemá túto šancu, preto reaguje tým, že prinesie nižšiu úrodu a často aj menej kvalitnú produkciu. Keď je to dlhodobo, je to už svetový problém, predovšetkým v rozvojovom svete.

    Ďakujem za rozhovor!

    KATARÍNA POTOKOVÁ