Po štyroch rokoch sú hráči basketbalového klubu AX SPU Nitra opäť majstrami Slovenska. V rozhodujúcom piatom finálovom zápase vyhrali na palubovke Pezinka 97:93 a v celej sérii triumfovali 3:2. Cesta na extraligový trón nebola ľahká, o to väčšia bola napokon radosť hráčov i priaznivcov nitrianskeho basketbalu.
Samozrejme, výrazný podiel na úspechu nášho družstva má jeho tréner, PaedDr. ĽUBOMÍR URBAN, ktorý v súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre telesnej výchovy a športu SPU.
Pred začiatkom sezóny ste sa vyjadrili, že vaším cieľom bude dostať sa do hornej šestky a potom prejsť cez prvé kolo play off. Kedy sa ukázalo, že mužstvo má šancu zapojiť sa do bojov o majstrovský titul?
- Toto vyhlásenie nebolo diplomatické ani opatrné, ale vychádzalo z reality. Postavili sme úplne nové družstvo, ktorého výkonnosť sa nedala ohodnotiť na základe relevantných výsledkov z prípravného obdobia. Viacerí z hráčov boli po tridsiatke alebo nikdy nezískali titul či medailu, zato však mali veľké skúsenosti z medzinárodných líg. A to som, z hľadiska ich motivácie, považoval za dôležitý moment. Až koncom novembra, keď sme odohrali zápasy s každým súperom, dalo sa presne definovať, kde sa výkonnostne nachádzame. Ukázalo sa, že v súťaži nie je výrazne silnejší ani kvalitnejší tím ako náš, a tak sme si mohli určiť smelý cieľ - vyhrať ligu. Zostávalo už iba dolaďovať herný prejav družstva, aby vyvrcholil v závere súťaže.
Po výbornom umiestnení v prvej šestke malo družstvo pred sebou tri kolá vyraďovacích bojov...
- Najnáročnejšie bolo prvé, ktoré malo svoju osobitú psychológiu, pretože v minulých sezónach sa nám nepodarilo prejsť práve cez úvodné kolo play off. Narazili sme na mimoriadne silného súpera, Komárno. Bol to skutočne boj na ostrie noža a štyri zápasy sa v podstate ťahali až do posledných chvíľ. Myslím, že psychická odolnosť celého kolektívu sa formovala práve v tomto súboji, obzvlášť v mimoriadne dôležitom zápase v Komárne, kde sme po dvojnásobnom predĺžení vyhrali a vyrovnali stav série na 1:1. To nás psychicky a morálne skutočne veľmi pozdvihlo a vyvrcholením týchto momentov bol piaty zápas. Ani cez nasledujúceho súpera, Prievidzu, sa nám nepostupovalo ľahko, ale dá sa povedať, že to predsa len bolo o niečo odlišnejšie.
Napokon prišlo dramatické finálové kolo s Pezinkom. Ako ste ho prežívali?
- Finálová séria bola veľmi kolísavá a plná paradoxov. Vôbec nepotvrdzovala teórie, ktoré dovtedy platili v súbojoch play off. Prvý zápas v Pezinku sme prekvapujúco vyhrali, na domácej palubovke sme však víťazstvo nedokázali potvrdiť. Súper doma otočil skóre na 2:1 a prišiel k nám pomaly už oslavovať titul. Naši hráči to nepripustili a vynikajúcim prvým polčasom - najlepším v sérii a možno aj v celej play off - dôležitý zápas vyhrali. Pred záverečným piatym súbojom v Pezinku sme museli vziať do úvahy to, čo potvrdzuje aj história, že súperovi sa málokedy podarí vyhrať šampionát na palubovke domácich. Na druhej strane sme však kalkulovali s tým, že pre mnohých hráčov to môže byť, vzhľadom na ich vek, posledná šanca, a to je silný vnútorný motív. Napokon, štyridsať minút je v živote príliš málo na to, aby sme sa nevedeli skoncentrovať. Po dobrom prvom polčase v šatni jednoznačne odznelo, že dvadsať minút už musí každý zvládnuť a nie je dôvod, aby sme dnes "odišli po svojich". Jednoducho, že tam musia položiť život. A tak to aj pochopili... Myslím, že tento zjednocujúci prvok bol rozhodujúci.
Oporami nášho tímu boli americkí legionári Hill a Lawrence, ale spoľahnúť ste sa mohli aj na ďalších hráčov...
- Našou výhodou bolo, že sme mali v tíme aj individuality, a zároveň sme, vďaka synergii jednotlivcov, vytvorili veľmi úderný kolektív. To sa možno iným klubom nepodarilo. Technicko-takticky a charakterovo sme mali poskladaných hráčov tak, že sa naozaj veľmi dobre dopĺňali a navzájom povyšovali svoje herné výkony. Dôležitými článkami boli istotne legionári Dametri Hill a Eugene Lawrence, ale mali sme aj domácich hráčov. Po ťažkých zraneniach a vynechaných sezónach sa v play off impozantným spôsobom vrátil náš nitriansky odchovanec Braňo Tomek, ktorý patrí medzi skvosty nitrianskej basketbalovej liahne. Ťahal kolektív v dôležitých momentoch a bol jeho významnou súčasťou. Milo prekvapili aj študenti našej univerzity; kapitán Andrej Červenka (FAPZ), ktorý patril k najlepším hráčom finálovej série a Roman Vida (FEM), ktorý mal za sebou veľmi úspešnú sezónu z minulého roka a zároveň výrazne vplýval na celé družstvo. Popri nich Ľubo Pohánka, Peter Fapšo a Roman Ivan, ktorí dopĺňali legionársku trojicu, plus mladí - Juraj Hašan a Ladislav Stojanov, ktorí čakajú na svoju príležitosť. Vytvoril sa dobrý kolektív, hráči si sadli po viacerých stránkach, nielen basketbalových. Vnútorná súdržnosť kolektívu je vždy rozhodujúca. Musí byť vytýčený spoločný cieľ, ktorému všetci veria a až potom sa môžu spoločne dopracovať k nejakému výsledku. A neplatí to len v športe...
V zámorí je basketbal, podľa vašich slov, alfou a omegou každej vysokej školy, nezáleží na tom, či je veľká alebo malá. Ako hodnotíte, z tohto pohľadu, spoluprácu klubu a našej univerzity?
- Basketbal neodmysliteľne patrí k Slovenskej poľnohospodárskej univerzite a vždy sme tu našli skvelé zázemie. Poskytuje ideálne podmienky na to, aby každý, kto príde a chce sa venovať basketbalu, mohol športovať a popri tom aj úspešne študovať. Prešli sme rôznymi etapami vývoja, keď sme mali viac či menej študentov, ale vždy to bol vysokoškolský šport a vždy sme na univerzite našli dostatok podpory, aby sme mohli efektívne fungovať.
V trénerskej zbierke máte štyri majstrovské tituly, z toho dvakrát ste priviedli na najvyššiu priečku družstvo SPU. Z ktorého úspechu máte osobne najväčšiu radosť?
- Hoci nepochádzam z Nitry, väčšiu časť života som strávil tu a považujem sa za Nitrana. Všetko, čo súvisí s basketbalom na našej univerzite, mi bolo vždy blízke a preto úspechy nitrianskeho klubu kladiem v hierarchii na inú platformu, ako víťazstvo ligy s Interom Bratislava alebo Slovakofarmou Pezinok. Popri dvoch šampiónskych tituloch Nitry, v roku 2005 a 2009, považujem za najväčší úspech náš postup v roku 1993, keď sa nám spolu s kolegom Cibulkom a ďalšími pedagógmi a funkcionármi klubu - Zvadom, Bajlom, Srnkom, Vravkom, Škulavíkom, Svíbom a inými - podarilo dostať nitriansky vysokoškolský basketbal z národnej ligy do prvej celoštátnej súťaže.
Nedávno ste povedali, že basketbal je pre vás iba hobby. Čo je prioritou vo vašom živote?
- Ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že basketbal je môj život, ale ten sa neskladá len z basketbalu. Mám rodinu, deti, a to je pre mňa dôležité. Rovnako aj zdravie. Človek si musí vážiť každý deň, do ktorého sa zobudí. Basketbal je moja profesia a zároveň hobby. Nie každý má také šťastie, že práca je pre neho koníčkom. Nevyčerpáva ma, ale venujem jej len toľko, koľko treba. Ostatné minúty dňa patria mojim najbližším. Okrem toho pracujem s mládežníckou základňou, v akadémii, ktorú sme tento rok otvorili a kde sa spoločne s ďalšími chceme venovať práve mladým. V tom vidím väčšie poslanie, ako kaučovanie extraligového kolektívu, hoci ani to nechcem zľahčovať. Vzhľadom na to, aký je stav starostlivosti o športovo talentovanú mládež na Slovensku, je tam veľké pole pôsobnosti.
Aká bude stratégia klubu v ďalšom ročníku súťaže?
- V najbližšom období nás čakajú rokovania, ktoré načrtnú jeho budúcnosť. Teraz máme pozitívne obdobie, tešíme sa z titulu, ale z vlastných skúseností viem, že to prináša aj veľa starostí. Už nie sme mužstvo v úzadí, sme majstri Slovenska, na ktorých sa každý bude chcieť vytiahnuť. Je to veľká zodpovednosť, ak chceme reprezentovať na vysokej úrovni aj budúci rok.
Ešte raz blahoželáme k zaslúženému víťazstvu a tešíme sa na ďalšiu sezónu!
L. ZÁHORÁKOVÁ
Významný úspech našich športovcov ocenilo aj vedenie mesta a univerzity. Primátor Jozef Dvonč na slávnostnom stretnutí 21. mája 2009 udelil basketbalovému klubu AX SPU Nitra, manažérovi Jurajovi Polákovi aj trénerovi Ľubomírovi Urbanovi Cenu primátora mesta Nitry. Zároveň odovzdal ďakovné listy všetkým hráčom.
Nových majstrov Slovenska prijal 22. mája aj rektor SPU Mikuláš Látečka. "Vedenie univerzity si vysoko váži vašu bojovnosť a úspech, ktorý ste dosiahli. Vynikajúco ste reprezentovali klub, mesto i univerzitu. Máme z toho ohromnú radosť," povedal v príhovore M. Látečka. Vyzdvihol tiež vynikajúcu prácu trénera, organizačného výboru a sponzorov. Na záver oficiálnej časti odovzdal Ľubomírovi Urbanovi a jeho zverencom ďakovné listy a darčekové koše.
foto: L. Záhoráková
